Čakanie na lešie dni, Matúš však verí a bojuje…

Malacky (11. 5. 2021). Ako štvrtého ekipáka si predstavíme Matúša Bachratého. Ťažko povedať, akú bude mať sezónu. Je to s ním ako na hojdačke a aktuálne viac, ako na dráhe, bojuje s vlastným telom. 

Rysuje sa, že budem mať v skupine dosť vysokých ľudí – Miška má 172 cm a pri tom asi už aj zostane, Laura dosahuje 170 cm a bude ešte rásť, moja predikcia je tak 175 cm, vysoká bude možno aj Alica Vavricová (všetky tieto baby majú hlavne dlhé nohy a nie trup, čo je zásadná výhoda) a Matúš by možno mohol byť zo všetkých najvyšší, hoci zatiaľ nedosahuje ani výšku Laury. Má však v rodine vysokých predkov, tak uvidíme.

Podobne, ako Laura, sa mu vyvíja aj aktuálna sezóna. V zime mal problémy s kolenom, pričom už dávnejšie sme vedeli, že pri pohybe rotuje pravým kolenom dovnútra. Rovnako začala strastiplná púť aj u Mišky a rovnako ako ju, tak ani Matúša zo začiatku toto neobťažovalo. Bola to však iba otázka času. 

Čoskoro začal chlapec pociťovať rozličné bolesti. Keď sme sa opreli do rýchlostných tréningov, sťažoval sa na bolesti päty. Neskôr mal obdobie bolesti achilovej šľachy, ktoré následne vystriedalo boľavé koleno. To bolelo už aj v pokoji, tak chlapec nemohol trénovať. Poslali sme ho do Púchova k doktorke Denise Mertl, aby skonštatovala, aké korekcie chodidla mu treba spraviť. K nášmu obrovskému prekvapeniu stačilo na uvoľnenie celého pohybového aparátu urobiť jednoduché logopedické cvičenia. Tie mali za následok uvoľnenie žuvacích svalov. Telo funguje v tomto prípade ako domino – posuniete jeden dielik a už sa to vezie celé. V tomto prípade pozitívne – Matúš do dvoch týždňov po návšteve prestal pociťovať koleno a už na kempe v Malých Karpatoch hlásil, že ho nič nebolí. 

Takéto drobné úspechy samozrejme potešia, ale už sa stáva pravidlom v našej skupine, že netrvajú dlho a čoskoro ich nahradia problémy. Matúš teraz opäť pár dní vynechal, pričom udáva silné bolesti v oblasti priehlavku pravej nohy. Podľa názoru pani Merl ide o kompenzačnú bolesť spôsobenú posunom panvy pri pohybe. Tá je logická a žiaduca, keďže Matúš predtým rotoval panvou na inú stranu a neúmerne zaťažoval jednu nohu pred druhou. Teraz sa to obracia, vracia sa do normálu a noha, ktorá dovtedy nevykonávala takú porciu námahy (šetrila sa), sa ozýva. Tieto problémy sa dajú kompenzovať vložkami do topánok, momentálne to je v štádiu riešenia, či pristúpime k týmto opatreniam. 

Matúš však dopláca aj na dospievanie, skoro dva týždne netrénoval pre zdurené uzliny, najmä bolesť v slabinách ho významne limitovala a na tréningoch ledva vládal klusať. Ide podľa všetkého iba o hormonálnu záležitosť, je to chalan uprostred divej puberty, nedá sa nič robiť, iba byť trpezlivý. V malom pripomína jeho príbeh útrapy Mišky Salayovej, z jedného je von, do druhého vkráča. Takže to uňho nevyzerá práve na nejaký zaujímavý rok z pohľadu atletických výkonov. 

Je to trochu škoda, na sústredení v Malých Karpatoch ožil, je to evidentný typ, ktorý dobre reaguje na prípravu v kopcoch. behal ako z partesu, kúsok za mnou a Kubom a vravel, že sa cíti veľmi, veľmi dobre. Bohužiaľ, čoskoro po návrate prišli spomínané výpadky a aktuálne zase tlačí balvan do kopca a nevie, či to vôbec má význam. Podstatné je opäť to, čo platilo u Laury a Mišky – nevzdáva. Ide. Bojuje. Drží.

Navyše sa môže oprieť o evidentný vytrvalostný talent, vydrží veľmi veľa, behá dlho a behá rád. Väčšie problémy mu robí rýchlostný tréning, je celkom zrejmé, že nedostal do výbavy rýchle svalové vlákna a nemá k rýchlostným tréningom ani vrelý vzťah. Neustále ho to ťahá pri rýchlosti do vytrvaleckého módu, švihová a dynamická práca rúk, frekvenčný krok, štarty – to mu nič nehovorí, na prvý pohľad z neho vidieť vytrvalca, aj počas stovky, ktorú by mal bežať čo najviac “šprintérsky”. V tomto sa ponáša skôr na Alicu Vavricovú, našu najmladšiu členku, ktorá tiež disponuje excelentnými vytrvalostnými schopnosťami, ale absolútne si netyká s rýchlosťou. 

No a keďže ja som typ človeka, ktorý v rannom bežeckom veku núti tínedžerov robiť práve to, čo im až toľko nejde, tak Matúš trávi svoje dni pri rýchlostných a silových cvičeniach, rovinkách, prekážkach. Technicky sa napríklad v prekážkach vylepšil, už to vyzerá fajn, bohužiaľ je to stále pomalé. A bude to aj pomalé vždy. Ale ak si zvykne na prekážky počas behov na 60 alebo 100 m, bude mať výrazne jednoduchšiu pozíciu pri behoch na steeplechase, kde mnohí prekážky nevedia prekonávať vôbec. 

Kde urobil Matúš úžasný pokrok, je plavecký bazén. Trúfnem si povedať, že toho času je najlepší plavec z celej ekipy. Pri dĺžkach drží tempo s Kubom Kopiarom, ktorý má však 22 rokov. Matúš pláve oproti nemu technicky oveľa lepšie, je vidieť, že vo vode je ako doma. Na Vianoce si vypýtal gymnastickú žinenku, rád skáče a po tejto stránke sa mu tiež darí. Zlepšil svoju flexibilitu. Bohužiaľ, pre slabé zimy sme nemali adekvátnu možnosť zlepšovať jeho techniku na bežkách. Tie sú pre Matúša extra dôležité, keďže vyžadujú spoločné nároky, ako pri behu – aktívnu prácu rúk, pretláčanie panvy dopredu a využívanie ťažiska, prepínanie z odrazovej nohy. Tieto tri atribúty robia Matúšovi najväčšie komplikácie a práve bežky sú ideálnym doplnkom, ako toto zlepšovať a dostať to do krvi. Azda by sme v marci budúceho roku mohli ísť na jarné sústredenie opäť do Tatier a tam tým bežkám dať punc primárnosti. 

V otázke budúcnosti – váhame. Preteky sa blížia, ale kým Matúš nebude poriadne telesne pripravený, tak bude musieť čakať. Má výhodu, že sa po výpadkoch dostáva rýchlo do formy, takže to čakanie by nemuselo byť také dlhé…

Matúš a Miška počas leta na tréningu na pieskoch v Šaštíne: https://www.youtube.com/watch?v=CpRK3H5zsu0

Jakub Valachovič