Alica je v jedenástich na neudržanie – na pretekoch by mala lietať :)

Malacky (13. 5. 2021). Končíme predstavovanie našich pretekárov, členov ekipy, pred začiatkom atletickej sezóny 2021. Je ťažké predikovať, ako sa komu bude dariť, ale v prípade najmladšej z ekipy Alice Vavricovej, som ja osobne ťažký optimista. 

Baba prežívala posledné týždne v nevídanom švungu, mala anglicky povedané svoj prime, v behoch vyzerala na tréningu veľmi, veľmi dobre. Teraz ju síce na dva týždne zabrzdila povinná karanténa v súvislosti s pandémiou, ale jedenásťročné dievča sa do predošlej fazóny dostane za pár dní.

Alica má niekoľko prvenstiev v našom tíme. Okrem toho, že je najmladšia, toho času jediná jedenásťročná, v septembri bude mať 12, je to zrejme najväčšia bežecká elegánka, akú som v skupine kedy mal. Jej ľahké nôžky a krásny bežecký štýl mi chvíľami vyrážajú dych a jedného dňa sa stane, že si rozložím na dráhe stoličku a stolík, otvorím fľašu vína, nohy vyložím na stôl a nechám Alicu tak pol hodiny krúžiť po dráhe. A budem sa dívať na jej beh s gustom milovníka umenia. 

 

Rád by som napísal, že som Alicu takto naučil behať ja a že som s ňou v oblasti bežeckej techniky urobil obrovský kus práce. Nebola by to pravda a ja sa snažím písať pravdu vždy, či už niekoho poteší alebo zraní. Alica sa takto behať naučila v podstate sama, skôr už sa s tým narodila a iba postupným osvojovaním si tréningových prvkov, akoby našla niečo, čo už dávno jej telo poznalo. Či však taká bola vždy? Nie.

Prišla do skupiny detskej atletiky Spoznaj kráľovnú, mala asi…koľko (??)… zhruba šesť rokov. Figliarsky úsmev, občas trochu tvrdohlavosť, bojazlivosť, niekedy až lenivosť. Najmä kolektív jej spolužiačok zo školy jej však pomáhal časom odhodiť zábrany a zamilovať si kráľovnú športov. Gymnastika jej veľmi nešla, dokonca sa zaťala a povedala, ona kotúle robiť nebude, lebo ju z toho bolí hlava. Potom zase to, potom zase ono – klasické vrtochy. Nevynikala v ničom a vedel som, že tam je, ale nehrala prvé husle. Viac ma zaujala jej kamarátka a susedka z protiľahlej ulice Natálka Šarníková, ktorá bola neriadená strela a jej rýchle členky dávali tušiť, že sa narodila s atletickou predispozíciou. Alica sa dlhší čas hľadala a hoci jej ďalšia spolužiačka Hanka Hladíková už si vynucovala po tréningu dlhé výklusy, Alica sa uskromnila s jedným pomalým kolieskom v ležérnom tempe.

Postupne som si však začínal všímať jej ladné pohyby a schopnosť rýchlo sa učiť. Alica začala pekne skákať, pochopila prechod cez malé, detské prekážky a keď sa behalo, vydržala, hoci nebola najlepšia a porazili ju deti, ktoré až s takou ľahkosťou nebehali. Uprostred leta mi písala jej mamina Zuzka, že Alica bez problémov zvládla v Tatrách výstup na Téryho chatu a dokonca azda ešte aj k Prielomu (to je taký ten ťažký reťazový úsek kúsok pod Východnou Vysokou). To ma potešilo, vtedy som začal o Alici prvý raz uvažovať, ako o možnej vytrvalkyni. 

Ďalší aspekt, ktorý hral v jej prospech – štíhli a relatívne vysokí rodičia. Patrí k typickej deformácii trénerov, že okamžite posudzujú deti podľa somatotypu rodiča, prípadne starých rodičov, po tejto stránke má Alica rozhodne na čom stavať. Hoci jej rodičia priznali, že nikdy neboli žiadni oslniví športovci. Alicu som začal do tých záverečných výklusov s Hankou v podstate nútiť. Nie… nie je to to správne slovo – bolo to skôr presviedčanie alebo ponuka. Ale taká, ktorá sa dala odmietnuť, ale baba časom menej odmietala a stále viac a viac začínala byť iniciátorkou záverečných behov s Haňou. V tomto mám svoju nespornú zásluhu a rád sa pochválim. 

A vyzerá to, že mi to vyšlo. Lebo z navonok trochu domŕzajúcej, trochu bojazlivej, trochu bláznivej baby rastie nadšená bežkyňa. V rovnakom čase ako Hanku Hladíkovú, som do veľkej ekipy vzal aj Alicu. Tá si niesla so sebou jeden kríž z nedávnej minulosti – na pretekoch spadla a dobehla posledná. A na istý čas sa zacyklila v tom, že ona už nikdy na žiadne preteky nepôjde. Od jej príchodu do ekipy išla na preteky v rozmedzí dvoch mesiacov, takže som ju zo zaťatosti celkom rýchlo vyliečil. A Alica na prvých pretekoch v hale Elán vyhrala suverénne svoj rozbeh na 600 m. V celkovom hodnotení uzatvárala síce prvú desiatku dievčat z predošlých dvoch rýchlejších behov, ale to bolo fuk. Alica žiarila nadšením a jej dedko mi prišiel nadšene povedať – nikdy nikto z našej rodiny nič nevyhral, až teraz Alica! 

Časom došlo už aj na skutočné víťazstvá a pozície na stupienkoch pre víťazky. V kategórii najmladších žiačok vytvorila Alica s Hankou mimoriadne sympatickú dvojičku dievčat, ktoré si pomáhajú, majú sa rady a vzájomne si nepodrývajú autoritu. Dokonca sa priznali, že počas behu na dva kilometre na inej akcii v Eláne, na seba vzájomne občas pozreli a zakričali si povzbudzujúce slová. Na tých pretekoch zbehla Alica druhý a Hanka tretí najrýchlejší čas halových tabuliek v uplynulom roku. 

V pandemickom lete roku 2020 sa potom Alica víťazne prezentovala v Novej Lhote na cestnej akcii v behu na 500 m a veľmi krásny výkon podala v behu starších žiačok (ona ako prípravka) na 900 m, kde ju klasifikovali na druhom mieste. Čiže, áno, desaťročná Alica porazila trinásť a štrnásťročné dievčatá, okrem jednej. Zvládla to v čase 3:24 min. So záverečným stúpaním do cieľa by to na kilometer dalo cca 3:45, čo by bol v tom čase osobný rekord aj na dráhe.

Sledovať progres jej časov je inak tiež zaujímavé. V apríli sme v závete tréningov zvykli praktizovať na našej dráhe stíhaciu súťaž. Kubo Kopiar slúžil ako lovec, ktorý mal za úlohu o jedno celé kolo (250 m) obehnúť ostatných členov ekipy. Kubo na to volil takmer konštantné tempo cca 3:08 min na kilometer a pekne bolo vidno, ako sa ekipáci z týždňa na týždeň lepšili. Alica pri svojom najlepšom vystúpení stihla odbehnúť 1350 m, kým ju Kopiar dostihol, pričom kilometer prebiehala za 3:42 min. A z toho ešte zvládla tempo držať až ďalších 350 m. Klobúk dolu. Osobne si myslím, že Alica bude tento rok atakovať čas na kilometer niekde na úrovni 3:25 – 3:20 min. Na jedenásťročné dievča je to nadštandard a lepšie ani netreba. 

Idú jej aj okruhy na Hajtmanke, kde si porobila parádne osobné maximá. Zbehnúť tri kilometre v prírode, v teréne, čiastočne do kopca, čiastočne po mäkkom piesku – za 12:07 min, je úctyhodné. Na 1200 m trati Alica aj Hanka nezávisle od seba dosiahli veľmi tesné cifry – Alica 4:27, Hanka 4:28 min, na okruhu 900 m, Alica 3:00 min, Hanka 3:02 min. Bude to silné duo. A treba spomenúť, že v ich triede je ešte vyššie spomínaná Natálka Šarníková, ktorá s ďalšou spolužiačkou Ninkou Bačovou chodia na tréningy k trénerke Táni Šulíkovej, ktorá má skupinu detí skôr rýchlostného a technického zamerania. Tieto štyri baby z jednej triedy môžu byť významné opory školy v atletických súťažiach a to by ma hrialo na srdci, keďže všetky štyri stále pri atletike aj zotrvávajú. 

 

Ak chválim, prirodzene musím spomenúť aj slabšie stránky. Tie má každý a preto je šport taký krásny. Alica je síce vynikajúca v dlhších behoch, zato však rýchlosť jej takmer nič nevraví. Evidentne nemá vzťah k rýchlostným, dynamickým veciam, márne sa jej zatiaľ snažím vtĺcť do hlavy princípy, ktoré si musí pri frekvenčnej práci osvojiť. Ona to teda aj chápe, ale jej pomalé, vytrvalostné vlákna, potrebujú dlhý čas na to, aby dokázali aspoň napodobniť niečo, čo bude vyzerať, ako šprint. Určité pokroky už však Alica dosiahla, v behu na 50 m z vysokého štartu má zbehnutý osobný rekord 7,32 s, čo nie je najhoršie. Pred rokom nedokázala ani náznakom behať pod osem. Celkom logicky sa však na tréningoch hrá najmä vo frekvenčných rebríkoch, s kužeľmi, skúšame rozličné formy cvičenia s gumou, s prekážkami. A rovnako, ako ostatní, Alica driluje veci aj s Dankou Sadovskou a na tomto poli zaznamenáva citeľné výsledky. Zlepšila sa o niečo jej ohybnosť, významne sa zlepšila stabilita a posun je aj v sile. Plné lopty, gumy, obrátené  (bossu) a gymnastické lopty sú jej pomocníci – ako napokon aj pri ostatných. 

Podľa rodičov už aj Alica začína chápať samú seba v kontexte atletiky ako babu, ktorá nemá z pohybu iba radosť, ale uvedomujem si, že má aj nesporné nadanie. Pre mňa zostáva prioritou rozvíjať u nej rýchlosť, keďže po tejto stránke som sa ešte nikdy neuspokojil u žiadneho bežca. S jej technickým a elegentným behom mi však odpadol kus starostí, aké mám u iných ekipárov, ktorých každú chvíľu musím upozorňovať na chyby. Nadôvažok, Alica už má teraz dlhé nohy a krátky trup, čo je zásadné plus pre afrických bežcov, takže pokiaľ z nej bude akási obdoba Keňanky v bielej koži, nebudem sa významne hnevať 🙂 

Alica a ekipa v lete počas prípravy v boroch: https://www.youtube.com/watch?v=WzWcOHJvV2k

 

Jakub Valachovič