Ekipa vs vrodené srdcové poruchy – sme v bezpečí?

Malacky (21. 5. 2021). Vrodené srdcové chyby – tradičný a predsa stále podceňovaný strašiak aktívnych športovcov každého veku, zamerania i pohlavia. V týždni sme sa podrobili kompletnej kardiologicke prehliadke, aby som minimálne ja mal istotu, že tím ľudí, ktorý vediem, je zdravý a spôsobilý na športový (a neraz krajne náročný) výkon. 

Prehliadky na kardiológii som vždy považoval za jednu najpodstatnejších záležitostí, od ktorých sa musí pri stavebnici, zvanej výkonnostný šport, postupovať. Minulosť i prítomnosť je plná tragických, nesmierne smutných príbehov, keď mladí ľudia, aktívni športovci, ktorí sa celý život hýbali, boli plní elánu, optimizmu a radosti zo života, v jednej sekunde zosunuli k zemi a neraz, aj napriek rýchlej zdravotnej pomoci, ich život vyhasol na atletickej dráhe, basketbalovej palubovke alebo futbalovom trávniku. 

Od malička je nám pritom vštepované, že práve fyzická námaha, pohyb – proste aktívny životný štýl, je zásadnou prevenciou a dokonca liekom proti rozličným druhom chorôb. Či už sa bavíme o civilizačných chorobách alebo ischemických poruchách srdca, vždy sa fyzická aktivita rovná zlatu. Od paličiek na nordic walking až po dlhé aeróbne behy.

A potom sú tu prípady, ktoré nemôžu nechať športovcov, rodičov a trénerov pokojnými. Vrodené srdcové poruchy, zdedené po generáciách, ktorých problematikou sa súčasná veda zaoberá možno šesťdesiat rokov. Ide o novšiu záujmovú sféru, ktorá sa za krátky čas mimoriadne dynamicky vyvíja.

Hovorím v tomto prípade o strašiakovi s názvom hypertrofická kardiomyopatia, v angličtine so skratkou HCM, v slovenskej verzii HKMP. 

Po dedičnej línii sa dedia bunky, ktoré sú stavebnými kameňmi všetkého, aj srdcovej svaloviny. Sarkoméry sú pozdĺžne reťazce, ktoré tvoria svalové vlákna (myofibrily). Skladajú sa najmä z dvojice proteínov, ktoré pozná aj športová literatúra – myozínu a aktínu. Tie zabezpečujú kontrakciu alebo svalový sťah, najpodstatnejšiu úlohu svalstva. Sarkoméry, ktoré tvoria bunky srdcovej svaloviny (kardiomyocytov) sú v prípadoch HKMP (aj iných) geneticky zmutované. Majú za následok, že stavebná štruktúra srdca, predovšetkým steny vnútornej časti ľavej komory (ktorá sa vyznačuje najmohutnejšou svalovinou), je od narodenia chybná. Predstavme si múr zložený z tehličiek súmerných tvarov (zdravé srdce) a potom múr, ktorý je vystavaný z asymetrických tvarov, pozliepaný hlava nehlava, bez štruktúry a s mnohými slabými miestami (hovorí sa tomu dezorganizácia srdcových buniek). Takto vystavaný “múr” nefunguje správne. Elektrický signál (vzruch), ktorý vydáva srdcu podnet, blúdi medzi dezorganizovanými bunkami, nastáva arytmia a koniec je veľmi blízko.  A športový výkon? Ten je prstom na spúšti! Bohužiaľ…

Ďalšou zlou správou je zhrubnutie stien srdca, avšak bez prítomnosti zväčšenia ľavej komory. Tá sa v skutočnosti zmenšuje, vplyvom degenerácie buniek sa zväčšuje aj predný cíp mitrálnej chlopne, to má za následok nedostatočnú priechodnosť výtokového traktu ľavej komory. Práve za obštrukciou výtokového traktu ľavej komory môžeme nájsť mnoho úmrtí na HKMP. Ľavá komora má zásadný podiel na vytlačenie okysličenej krvi do obehu, mitrálna chlopňa je pomyselný ventil medzi ľavou komorou a ľavou predsieňou, ktorá má tok medzi nimi regulovať a zabrániť reverznému toku krvi. 

Tieto veci sa počas celého života u človeka nemusia prejaviť. Nemusí ich odhaliť bežné vyšetrenia na EKG! Taktiež zväčšené srdce je u športovcov bežná vec, najmä u protagonistov vytrvalostných športov. Tým sa pritom zväčšujú rozličné časti srdca v závislosti na druhu športovej činnosti. Každý šport zanecháva na ľudskom srdci svoju určitú stopu. Za normálnych okolností je hrúbka stien chlopní tenšia ako 1,2 cm, ľavá komora je veľká zhruba 5 cm. Ak sú tieto významne zväčšené, je to znak choroby. Pokiaľ je ale zväčšená len určitá časť – stena chlopne medzi 1,3 až 1,5 cm a komora medzi 5,5 až 7 cm, jestvuje lekársky terminus technicus – šedá zóna. To znamená, že lekár v skutočnosti nevie absolútne presne určiť príčinu zväčšenia srdca. Je za tým choroba alebo trénovanosť? Ktovie… 

Bežné vyšetrenie srdca začína už na vyššie spomínanom EKG (elektro-kardio-graf), ktoré by malo odhaliť nepravidelnosti srdcového rytmu. Vtedy prichádza na rad ultrazvuk srdca (echo), pri ktorom lekár dostáva podstatné informácie – napríklad aj vyššie spomenutú hrúbku stien chlopní alebo komôr. Pokiaľ stroskotáme na onej “šedej zóne”, je pacient odoslaný na vyšetrenie elektromagnetickou rezonanciou, prípadne na genetický test, ktorý sa realizuje odberom srdcovej svaloviny formou biopsie. Pod mikroskopom sa následne ukáže rozhádzaná forma srdcových buniek a je zrejmé, že ide o vrodenú, genetickú chybu. 

Pokiaľ sa táto diagnóza potvrdí, je viac, ako potrebné, skončiť s výkonnostným športom. Hneď v tej minúte, ako športovec pozná svoj skutočný stav. Výkonnostný šport je tikajúca bomba, ktorá dokáže v sekunde buchnúť a zastaviť srdce navonok zdravému jednotlivcovi. Postupom času sa prehodnotili niektoré stanoviská lekárov ohľadom tejto svinskej choroby. V minulosti sa striktne zakazovala akákoľvek športová činnosť, ak človek dovtedy športoval, muselo to byť preňho mimoriadne kruté rozhodnutie. 

Dnes už sa športovanie s HKMP pripúšťa, ale na striktne amatérskej, rekreačnej báze. Americké i európske kardiologické spoločnosti dokonca vytvorili tabuľky podľa prijateľnosti rekreačného športu pre ľudí, trpiacimi HKMP. Aj tieto športy rozdelili ešte podľa stupňa intenzity, pričom v intenciách vysokej intenzity sa nachádza väčšina športov, ktoré sú pre HKMP neprijateľné (označené ako 0) – basketbal, futbal, beh, squash, hokej. Číslom 1 až 3 sú označené športy, ktoré ešte stále nemôžu odporučiť – horolezectvo, vzpieranie, kulturistika (1), lyžovanie, gymnastika (2), pešia turistika má trojku. De facto všetko vo vysokej intenzite je zakázané, povoľuje sa však rekreačné plávanie, stacionárny bicykel, bowling, golf, rýchlejšia chôdza, rekreačné korčuľovanie. Ako vidno, nie je o čo stáť a rozhodne je lepšie sa s touto vrodenou potvorou nenarodiť. 

História pozná celý menoslov známych aj menej známych športovcov, ktorí zomreli počas športových súťaží, neraz pred kamerami televíznych štábov. Osobne si spomínam najmä na kolaps kamerunského futbalistu Marca Viviena Foeho v semifinále poháru FIFA proti Kolumbii (príčina smrti HKMP). O pár rokov neskôr ďalší futbalista – Maďar Fehér (arytmogénna dysplázia pravej komory) , ktorý hrával portugalskú ligu. Medzi ďalšie známe mená patrili center basketbalovej Atlanty Jason Colier, ofenzívny lineman Thomas Herrion z tímu San Fransisco v NFL (obaja HKMP), hokejista Sergej Žoltoks (uvádza sa arytmia). 

 Dnes špičkové športové kluby vyžadujú kompletnú lekársku prehliadku. Minimálne nik nechce, aby jeho športovec, platený profesionál, pred kamerami zomrel. Z profesionálneho i ľudského hľadiska. A predsa sa nájde dosť dobrodruhov, ktorý s touto vrodenou chybou športujú aj napriek tomu, že poznajú svoju diagnózu. Keďže kluby s takýmito športovcami odmietajú podpisovať profesionálne kontrakty, stáva sa, že sa ten či onen športovec obráti na arbitrážny súd, lebo má pocit, že sú mu upierané jeho práva na profesionálny šport. Možné riešenie ponúka operačné implantovanie maličkého defibrilátora do hrudného koša. V histórii už sa stalo, že futbalista počas zápasu skolaboval a život mu zachránil elektrický výboj z defibrilátora. Chalan sa pár sekúnd po tom, čo sa zrútil na trávnik, po vlastných presúval k lavičke. Zápas už nedohral, ale prežil. Napriek tomu kardiológovia zakazujú výkonnostný, tobôž profesionálny šport aj ľuďom, ktorí majú implantovaný defibrilátor. 

 

Bezprostredná príčina smrti je arytmia a komorová tachykardia. Nielen pri HKMP. Časté sú tiež vrodené abnormality koronárnych tepien (nedostatočné okysličenie srdca, následne jeho zastavenie sa) alebo arytmogénna dysplázia pravej komory (svalovinu pravej komory nahrádza čiastočne tukové väziovo, ktoré mení elektrické vlastnosti srdca a dochádza k arytmii). 

Spomeňme už v tejto súvislosti aj iné, ako vrodené príčiny náhlej smrti u športovcov. Myokarditída je zápal srdcového svalu, spúšťačom je vírusová infekcia, ale môže byť aj bakteriálna infekcia, prípadne alergia na určité lieky. Skorý návrat po prekonaní choroby (vrátane ochorenia covid19) môže zabíjať. Bezprostrednou príčinou smrti sa tak môže stať infarkt, v tejto súvislosti sa spomína prípad zosnulého nigérijského basketbalistu Odja, ktorý zomrel krátko po prekonaní covidu19. Arytmie môžu spôsobovať aj drogy (metamfetamín, kokaín) a nepovolené podporné prostriedky, napríklad efedrín. Samostatnou skupinou úmrtí sú údery do oblasti hrudníka a to od tých najtvrdších (pri futbale, bojových športoch, zásahoch tenisovou loptičkou) až po tie menej očakávané (úder florbalovou loptičkou, prípadne nevinne vyzerajúci súboj v kontaktnom športe). 

Späť k vrodeným srdcovým chorobám. Naša ekipa si prešla kompletným vyšetrením. Na začiatku štandardné meranie tlaku, potom vyšetrenie na EKG a tiež absolvovali záťažový ergometrický test na stacionárnom bicykli. Na záver podstúpili aj ultrazvuk srdca (alebo echo), pri ktorom neboli zistené žiadne podozrivé okolnosti, ktoré by smerovali k vrodeným srdcovým chybám. 

Pre Mišku a Kuba neboli tieto testy nič nové, už si tým v minulosti prešli a môžem iba spokojne konštatovať, že sú po tejto stránke zdraví a majú svoje srdiečka absolútne v poriadku. Mladšie žiactvo Matúš, Laura, Hanka a Alicka mali na kardiológii svoju premiéru. Aj oni prešli bez problémov, u niektorých sa zistili potenciálne rizikové faktory do budúcna na základe odberu. Na tieto je však pohybová aktivita absolútne prospešná. Pre nich to je dôvod, aby si do budúcna svoj zdravotný stav sledovali, pre mňa je to zásadná informácia k tomu, že nikto z nich nemá prognózy zomrieť na atletickom štadióne. Čo je viac? 

Za prehliadku veľmi pekne ďakujeme, celému kolektívu kardiologickej ambulancie 🙂

 

Jakub Valachovič