Miška a Matúš víťazne aj v Jure, prechádzame na rýchlosť :)

Borský Sv. Jur (17. 7. 2021). Ďalší víkendový “púťák” a ďalšie víťazstvá. V treťom týždni kondičného mezocyklu sme sa vybrali do obce Borský Svätý Jur, aby sme sa na tamojšej akcii s názvom Beh Jurským parkom, otestovali, ako na tom po kondičnej stránke sme. 

Oproti minulému týždňu ma však zaujímalo aj to, aké časy ekipáci budú behať, už nešlo iba o obyčajné umiestnenie sa na prvých priečkach. Zvykám si, že decká, ktoré normálne, systematicky trénujú, musia byť na Slovensku vo svojich kategóriách niekde inde, ako ich rovesníci a po tejto stránke je podstatný fakt pre verifikáciu formy čas na trati a nie to, že porazia pár dedinských futbalistov. 

Po tejto stránke to nebola v Borskom Jure zase až taká paráda. Matúš Bachratý mal behať ako druhým rokom mladší žiak (roč. 2008) trať pre dorastencov a juniorov na 1500 m. Vzdialenosť zhruba zodpovedá, ja som trať prešiel a kolo meralo 740 m, čo vo výsledku je 1480 m, ale ani hodinky nemerajú úplne presne a nik nemôže chcieť od organizátorov, aby namerali na meter presnú trať. Matúš mal cieľ bežať pod 5:00 min a tento “limit” mu ušiel o tri sekundy, keď mal v cieli 5:02 min. 

Prvé kolo prebiehal za 2:27 min, čo bol ešte medzičas pod päť, ale v druhom spomalil a dobehol celkovo druhý. Víťaz kategórie juniorov Adrián Duchoslav, ktorého vedie môj kamoš Ondrej Marenčík a ktorého takto pozdravujem a gratulujem, si v druhom kole udržal tempo z kola prvého a ešte mu asi aj trochu “vyťal”. Po prvom kole sa totiž držal s Matúšom. Aďo už je však vekom ozaj junior, ročník 2003 a v cieli mal 4:47 min. Matúš si udržal druhú priečku, ako trinásťročný zdolal svojich dvoch najbližších súperov, z ktorých jeden má osemnásť (2003) a druhý devätnásť (2002) rokov. Navyše panovalo pomerne dusné počasie, síce nepršalo, ale bolo pod mrakom a teplo a tiež treba povedať, a to najmä, že Matúš mal za sebou tempový beh zo štvrtka a tempáč spojený s tréningom v pieskoch z piatka. Šiel z únavy a bolo to na trati aj vidieť, tak som ani nebol sklamaný, keď to nebolo pod 5:00. Na dráhe odhadujem jeho možnosti na 1500 m niekde okolo 4:50 min. Kategóriu dorastencov vyhral celkom hladko a teraz ho čakajú dva voľné dni. 

Michaelu Salayovú som pôvodne plánoval v sobotu zamestnať na fartleku, keďže si privodila v týždni boľavé otlaky a dva dni pre ne vypadla. A prišla o dva kvalitné tréningové dni, čo ma mrzelo. Na druhú stranu, nie je to profesionálka, pri ktorej by som mal plakať za každú premrhanú tréningovú jednotku, v piatok vyzerala pri relatívne náročnejšom tempovom behu výborne a tak som si povedal, poď baba na tú šesťku, pôjdeme podľa pôvodného plánu. V Jure sa behá okruh s dĺžkou 3,3 km, ženy behajú teda dva okruhy 6,6 km. 

V prvej polovici charakterizuje trať rovina až klesanie k jazierku Hliník na kraji dediny. Okolo neho sa človek rýchlo dostane na hlavnú cestu do obce, kde ho za plnej premávky čaká tiahly, zhruba kilometrový stupák do cieľového koridoru. Boh žehnaj našim pieskovým dunám, na ktorej je postavený aj Borský Svätý Jur. V tom kopci sa nedajú behať rýchle časy, čo som stihol zistiť aj počas svojich aktívnych rokov, keď som v Jure behával mužské behy. Miška nemala na štarte dostatočne silnú konkurenciu a najbližšie k nej bola opäť veteránka Danka Janečková z Nových Zámkov, ktorá za Miškou dobehla celkovo druhá aj pred týždňom v Peredi. 

Vtedy časový rozdiel medzi nimi činil 1:31 min, teraz to bolo 1:12 min, čo môže svedčiť o tom, že Miška aj podľa vlastných slov prvé kolo mierne prestrelila tempom a v druhom dobiehala dosť vyšťavená. Navyše nie je taká silná v kopcoch. Na kratšej trati a na rovine bola Miška presvedčivejšia. To mi pripomína, že musím Salayke naložiť poriadne v Tatrách v septembri a októbri (hihi). A teraz vážne – Miška zbehla trať 6,6 km za 26:48 min. Priemer z toho činí zase nejakých 4:06 na kilometer, prvý kilometer z kopca mala za cca 3:30, potom v stúpaní samozrejme pomalšie. Priemer to nie je zlý, podobá sa priemeru z Pereda, kde bolo prevýšenie smiešnych desať metrov, tu štyridsať. 

Dostal som občas otázky, prečo baba, ktorá má 16 rokov a pripravuje sa na osemstovky, absolvuje na pretekoch niekoľkokilometrové ženské behy. Rozhodne nechcem ísť cestou, že Mišku zavarím na cestných a krosových behoch, ktoré potom bude kombinovať s 800kou. To je cesta do pekla, kto nezachytí čas na rozvoj rýchlostných schopností atléta, môže potom na pyramíde vzdialeností postupovať iba do väčšej kilometráže. Zároveň si však treba uvedomiť, že tréneri často robia chybu, že podceňujú starú a dobrú prípravu aeróbneho objemu. Bez toho sa nezaobídu (podľa môjho názoru) ani bežci na štyristo metrov, nehovoriac o osemstovkároch. A keďže ženská fyziognómia je odlišná od mužskej, energetické nároky kladené na výdaj pri behoch na 800 m žien sa značne líšia od mužov. Muži behávajú osemstovky ešte výrazne na kyslíkový dlh a s laktátom, teda prevažuje anaeróbna forma práce, kým ženy ich už behajú značne aeróbnejšie a s nimi má teda vytrvalostná príprava o to väčší význam. Mimochodom ekvivalent mužskej osemstovky u žien je v podstate šesťstovka, ktorú dokáže dobre trénovaná štvorstovkárka zabehnúť kvalitne aj bez adekvátnej špeciálnej prípravy na osemsto metrov. Ale je pravda, že sme videli aj výkony špecialistiek na 400 m na osemstovke, ktoré spĺňali kritérium extratriedy (ak sa nemýlim Hejnová 2:02, Vondrová 2:03)… otázne však je, do akej miery rozvíjali tieto baby vytrvalosť, Hejnová svojho času uvažovala nad prechodom na osemsto metrov. 

U Mišky navyše nie som celkom presvedčený, že jej budúcnosť sa v dlhodobom horizonte pohybuje na osemsto metroch. Bežkyne na 800 m musia byť veľmi rýchle. Opäť nie sú na ne kladené také rýchlostné nároky, ako na chlapov, ktorí musia byť veľmi solídni šprintéri, ale Miška má vzhľadom na absencie špeciálnych tréningových dávok na stredné a dlhé trate vcelku solídnu, prirodzenú vytrvalosť. Bude fajn, pokiaľ si nechá do budúcnosti otvorené vrátka s visačkou 1500 m alebo steeplechase. Toho času je však osemstovka jej hlavná trať a s novým týždňom bude jej príprava už podstatne viac aj osemstovku pripomínať. 

V utorok čaká Mišku, Lauru a Matúša test na spiroergometrii v Národnom športovom centre a tým zakončujeme kondičný mezocyklus, ktorý trval tri týždne, jeden týždeň v kopcoch, dva týždne na rovine. Času do augustových a septembrových pretekov už veľa nezostáva, tak musíme skúsiť uvariť voľačo z tých ingrediencií, ktoré máme na stole. Nebude to žiadna hostina, ale po minulom roku aj toto padne vhod 🙂 

 

Jakub Valachovič