Atletika v Tokiu už o týždeň, na čo sa máme tešiť?

Malacky (24. 7. 2021). Predpokladám, že túto stránku si číta 90 percent ľudí, ktorí sa v atletike orientujú a patria k fajnšmekrom (ja viem, čudné slovo) toho, čo sa odohráva na dráhe, v poli a na cestách. Olympijské hry v Tokiu klopú na dvere a atletika má rozhodne čo ponúknuť (aj tým, ktorí ešte fajnšmekri nie sú). 

Hneď na začiatok si dovolím poznámku – nechýba mi (ale vôbec) doba Usaina Bolta. V tom čase si pamätám, že pozornosť sa upierala iba na šprint mužov na 100 a 200 m a štafetový beh na 4 x 100 m. Malo to svoje čaro, ale ostatné hviezdy svetovej atletiky boli v značnom tieni jeho výkonov. A prečo? Lebo neboli tiež dobrí? Ale kdeže… Lebo šprint na 100 metrov je divácky príťažlivý (hoci mne sa viac páčia prekážkové behy – napríklad). 

Táto doba je iná. Je to doba súčasných a budúcich svetových rekordérov, ktorí sú na vrchole síl a rozhodne nie sú starí. Sú pripravení ísť naplno a svetové, aj tie historické tabuľky sa oprávnene môžu chvieť v pevných základoch. Nebudú to šprinty na 100, 200 alebo 400 m, ale atletika má aj iné disciplíny. A niektoré prežívajú zlaté obdobie.

Paradoxne možno aj vďaka tomu, že pandémia covidu19 pretekárom poskytla oveľa viac času na prípravu. Menej vrcholov (vlani v podstate takmer rok nula), súťaží a výziev – viac času na regeneráciu, dolaďovanie techniky, sily, rýchlosti. Negativisti povedia, že dostatok času na doping, ale neviem o tom, že by WADA nevykonávala kontroly. 

Nechcem sa dlho rozpisovať ako Blaha. Naopak, chcem vás vyzvať k tipovačke, ktorá odhalí váš cit pre tip a zmysel pre náš krásny šport. Môj tip je, že uvidíme až osem svetových rekordov. Posúďte sami:

Prvá disciplína – 110 m prekážok muži, WR 12,80 s, WL 12,81 s

Toto je takmer tutovka. Majster sveta z Dohy 2019 Grant Holloway (USA) už prelomil svetový rekord Collina Jacksona tento rok v hale v Madride na 60 m prekážok. Možno si spomínate, najprv na časomiere svietilo 6,32 s (teda dve stotiny sekundy od vyrovnania sveťáku), potom mu oficiálne na čaomiere prisúdili dokonca čas o tri stotiny lepší. Holloway nemal poriadne ani čas oslavovať svetové maximum, bolo to celé čudné, hoci sa to v atletike takto robí – čas, ktorý “vezme” cieľová fotobunka musí byť ešte potvrdený z cieľovej kamery. A často sa buď ešte posunie o jednu, dve stotiny (tie tri u Hollowaya boli aj dosť). To nič nemení na tom, že odchovanec univerzity na Floride, ktorého koučuje tréner Holloway (len menovec, žiadna rodinná väzba – vraj) je pekelne rýchly a vie neskutočne technicky behať prekážky. S citom. V sezóne vonku už zabehol 12,81 s (vietor +1,8) a je len stotinku za aktuálnym svetovým rekordmanom Merrittom (12,80 s). . V Tokiu bude mať svetový rekord na dosah aj vďaka neskutočne silnej jamajskej suite, ktorá ho bude tlačiť. Pre zranenie žiaľ nepobeží obhajca olympijského zlata Omar McLeod (SB 13,01), ale zastúpia ho jeho dvaja kolegovia Ronald Levy (SB 13,08 s) a Rasheed Broadbell (SB 13,10). Domáci budú hnať Japonca Izumyiu (SB 13,06), teda – vlastne nebudú, lebo to bude olympiáda bez divákov. Napriek tomu, tipujem, že v tomto behu sa svetového maxima dočkáme. Holloway to má v hlave “upratané”, máva čisté štarty a jeho psychika je ukážková. Je to môj prvý tip na svetový rekord v Tokiu

Druhá disciplína – 400 m prekážok ženy, WR 51,90 s, WL 51,90 s 

Nástup mladých pušiek – to je ženská štvorstovka prekážok. V Dohe pred dvomi rokmi mala Sydney McLaughlinová iba 20 rokov, keď finišovala tesne za svojou krajankou Muhammadovou, ktorá v tom čase prekonala svetové maximum 52,16 s. Bolo takmer nevyhnutné, že práve toto dievča bude o pár rokov atakovať nové svetové maximum. V Eugene na olympijskej kvalifikácii sa jej podarilo nielen to – ona sa ako prvá žena na svete dostala pod 52 sekundovú hranicu. A uspokojí sa? To určite nie – sebavedomie zo zverenky trénerky Joanny Hayesovej, ktorá sa podieľa v USC v Kalifornii aj na príprave Normana a Benjamina, len tak srší. Síce nemá k sebe až takú blízku konkurentku, čo sa týka času (ako je tomu u mužov), ale rozhodne netreba zatracovať ani, už bývalú, svetovú rekordérku Dalilu Muhammadovú (SB 52,42) a mládežnícku hviezdu do 23 rokov Femke Bolovú (Holandsko – SB 52,37 s). Škoda, že sitom americkej kvalifikácie neprešla Shamier Littleová, ktorá v Štokholme bežala lepšie, ako Muhammadová (52,39 s) – mohlo to byť ešte oveľa zaujímavejšie. Mladé pušky – McLaughlinová a ešte o rok mladšia Bolová – ak nebude svetový rekord prekonaný už v Tokiu, tak je predpoklad, že časom bude. A budeme si zvykať, že nám pribudne aj viac časov do štatistík s počiatočnou cifrou 51 s. A ja si tipnem u McLaughlinovej aj na ten svetový rekord teraz v Tokiu 🙂 

 

Tretia disciplína – 400 m prekážok muži, WR 46,70 s, WL 46,70 s

V mužoch aj ženách prežívame renesanciu výkonov na tejto trati. A v Tokiu to bude vrcholiť. Prvý raz od Dohy 2019 sa stretnú v internom súboji (aspoň dúfam, že sa nič neočakávané nestane) osobnosti silného kalibru – súčasný svetový rekordér Karsten Warholm (Nórsko) a americký rýchlik Rai Benjamin. Dosiaľ sa obaja naťahovali len na diaľku. Benjamin si na chvíľu vzal post svetového lídra, keď na olympijskom kvalifikačnom cykle zbehol čas 46,83 s (iba päť stotín za vtedy aktuálnym svetovým rekordom 46,78 s). Warholm ho však rýchlo pozdravil z mítingu v domácom Osle, kde si senzačným spôsobom už vzal nielen prvenstvo v tohtoročných, ale i historických tabuľkách platným svetovým maximom. Obaja ladia formu na Tokio do posledných detailov a ak sa obaja budú cítiť dobre a hladko prejdú sitom rozbehov na OH, tak vo finále to bude neskutočný a hlavne veľmi rýchly beh. So svetovým rekordom na jeho konci – to je môj tip. A aby som bol odvážny ešte viac, tipnem si na Benjamina, ktorý sa v Kalifornii pripravuje spoločne s vynikajúcim bežcom na hladkých 400 m Michaelom Normanom a verím, že Amík bude ešte lepšie pripravený, ako Warholm. 

 

Štvrtá disciplína – 10 000 m ženy, WR 29:01,03 min, WL 29:01,03 min

Rekordných 48 hodín v Hengele sa musel vyznávačom dlhých tratí akiste páčiť. Najprv v rámci mítingu zbehla vo veľkom sóle svetové maximum 29:06,82 Sifan Hassanová (Holandsko), aby jej ho po dvoch dňoch vyfúkla Etiópčanka Letesenbet Gideyová. Tá si podobné sólo dovolila v rámci etiópskej olympijskej kvalifikácie, ktorá sa taktiež konala v Hengele. Hassanová musela túto záležitosť akiste dlhší čas tráviť a možno aj to ju ovplyvnilo, že sa rozhodla pre štart na troch bežeckých disciplínach v Tokiu. Je to samozrejme obrovská výzva. Ak by sa Sifan mala kvalifikovať vo všetkých behoch do finále, tak ju čaká v Tokiu dovedna šesť štartov – rozbeh, semifinále a finále na 1500, rozbeh a finále na 5000 a finále 10 000 m. Dosť aj pre vola. Z tohto dôvodu trochu nedôverčivo pozerám na možnosť Hassanovej prepisovať svetové maximá, lebo ide urobiť niečo, čo sa dá nazvať Zátopek v ženách… v menšom rozsahu. Finále ženskej desiatky sa beží večer (tokijského času) 7. augusta. V tom čase už Hasanová bude mať za sebou všetky behy na 1500 a 5000 metrov vrátane spomínaných rozbehov Navyše som videl celý beh Gideyovej a musím povedať, že jej technika je hotová harmónia, na rozdiel od Hasanovej. Gideyová bude navyše chcieť byť prvou ženou, ktorá prelomí hranicu 29 minút, verím, že sa jej to podarí! 

 

Piata disciplína – 5000 m ženy, WR 14:06,62 min, WL 14:13,32 min

Letesenbet Gideyová nebola pri prekonaní svetového maxima na 10 km tento rok žiadnou neznámou postavičkou. Zažiarila už minulý rok na tom istom podujatí, kde Cheptegei zbehol svetové prvenstvo na desiatke – vo Valencii. Dvadsaťtriročné dievča z Etiópie má našliapnuté na ďalšie prepísanie historických tabuliek, ale v Tokiu na 5000ke to nepredvedie. Ona totiž, ako úradujúca svetová rekordérka päťku nepobeží, ale chce sa sústrediť iba na desiatku. Napriek tomu máme na päťke mená, ktoré môžu svetové maximum zdolať. Líderka tohtoročných svetových tabuliek je Gudaf Tsegayová, ktorá nenastúpi v behu na 1500 m a bude sa sústrediť maximálne na dlhšiu trať. Etiópska dominancia na tejto trati je neskutočná, druhá v tabuľkách je Ejgayehu Tayeová (SB 14:14,09), tretia Senbere Tederiová (14:15,24). Nie je náhoda, že tieto tri v rovnakom poradí, ako som ich tu menoval, dobehli aj na etiópskej olympijskej kvalifikácii v Hengele. Nie je vôbec vylúčené, že sa tri etiópske dievčatá (Tayeová má iba 21 rokov) dohodnú na striedaní v rýchlom tempe a budú sa usilovať aj o svetové prvenstvo. Ďalšie favoritky ako skúsená Obiriová z Kene alebo Holanďanka Hassanová môžu ešte prikurovať pod kotol. Stavil by som sa, že uvidíme na ženskej päťke prekonanie svetového rekordu. 

Šiesta disciplína – chôdza ženy 20 km, WR 1:23:49 hod, WR 1:23:49 hod

Tento rok padol svetový rekord v chodeckej súťaži žien na 20 kilometrov. Dominanciu v chôdzi začínajú s evidentnou razanciou určovať východoázijské krajiny a to najmä Čína. Z prvých šiestich priečok rankingu je päť Čínaniek, líderka tohtoročných, aj historických tabuliek Jiayiu Yangová je kandidátkou na zlepšenie svojho vlastného svetového maxima. V rankingu stíhajú Číňankám jedine Rusky, ktoré boli veľmi rýchle tento rok na domácom šampionáte v Soči, ale to nikoho nezaujíma, keďže tiei na OH šliapať nemôžu. A tak za Číňankami čnie obrovská priepasť a až potom máme najlepšiu “mimo-čínsku” chodkyňu Palmisanovú z Talianska (1:27:42 hod). Celkom podozrivé, však… Yangovú napriek tomu tipujem na vylepšenie svetového rekordu.  

Siedma disciplína – guľa muži, WR 23,37 m, WL 23,37 m

Táto disciplína už v tejto sezóne jeden svetový rekord zažila. Na americkej kvalifikácii v Eugene vrhol Ryan Crouser (USA) v piatej sérii 23,37 m, čím poslal do “zabudnutia” dlhoročný svetový rekord svojho krajana Randyho Burnsa (23,12 z roku 1990). Nie je o čom, Crouser žiaril už v halovej sezóne, je zdravý a pripravený posunúť rekord, ktorý dlho odolával, pod piatimi kruhmi. Pomôcť mu môže fakt, že mužská guľa má momentálne neskutočne silnú úroveň – majster sveta z Dohy 2019 a druhý z kvalifikácie USATF v Eugene Joe Kovacs je v historických tabuľkách štvrtý (22,91 m), Tomas Walsh (Nový Zéland) šiesty (22,90), Brazílčan Darlan Romani jedenásty (22,61). Všetci budú chcieť Crousera potrápiť a dá sa čakať podobný cirkus, ako v Dohe, kde päť chlapov prekonalo hranicu absolútnej extratriedy 22 m. Crouser je taktiež môj kandidát na vylepšenie svetového maxima. 

Ôsma disciplína – kombinovaná štafeta 4×400 m, WR 3:09,35 min, WL 3:13,57 min

Premiéru na OH má aj mixová štafeta na 400 metrov v podaní dvoch žien a dvoch mužov. Aktuálne svetové maximum amerického kvarteta spred dvoch rokov má tendenciu, pri tej obrovskej kvalite mužskej i ženskej štvorstovky, padnúť. Američania štarty svojich štafiet v prebiehajúcej sezóne celkom odignorovali, takže lídrom v tejto disciplíne sú Nemci a Nemky, ale bez toho, že by sme poznali konečnú súpisku USA, trúfnem si tvrdiť, že to budú oni, ktorí vyhrajú a stavil by som si aj na nový svetový rekord. 

 

Deviata disciplína – 100 m prekážok ženy, WR 12,20 s, WL 12,32 s

Sveťák už má v tejto disciplíne päť rokov, ale jeho protagonistka Kendra Harrisonová je tu v celej svojej paráde. Baba, ktorá v texaskom Austine maká vo fantastickej skupine, má už istú miestenku na OH, keďže vyhrala kvalifikačný cyklus USATF v Eugene. A drobná, zato podstatná reminiscencia. Pred piatimi rokmi sa Kenny neprebojovala na hry do Ria, keď vo finále kvalifikácie v USA zostala šokujúco až siedma. Tak sa nahnevala a natruc tesne po skončení OH zlepšila v Londýne dlhoročný svetový rekord Donkovovej na 12,20. Chýba jej však poriadne umiestnenie z pretekov vonku, v Dohe pred dvomi rokmi v nabitom finále dobehla “iba” druhá. V aktuálnej sezóne si Kenny ide tvrdo “svoje” a brilantne zvládla kvalifikáciu a svojim najlepším sezónnym maximom 12,47 s okupuje tretie miesto svetových tabuliek. Na OH bude jej čas druhý najlepší spomedzi účastníčok stovky prekážok, keďže druhá v tabuľkách Marshallová z USA (inak ešte stále študentka univerzity LSU) neprešla kvalifikačným sitom. Držiteľka najrýchlejšieho sezónneho času je Portoričanka Jasmine Camachová Quinnová, ktorá bude na papieri najväčšia vyzývateľka pre Harrisonovú. Osobne by som stavil na Harrisonovú. Má vyrovnanú sezónu a veľmi dobre vie, že ako šprintérka má v 29. rokoch zrejme poslednú šancu niečo veľké zbehnúť. Svetový rekord v tejto disciplíne však nečakám. 

Desiata disciplína – žrď muži, WR 6,18 m, WL 6,10 m

Lietajúci Švéd Armand “Mondo” Duplantis už má svetový rekord skočený z lanského roka z haly v Glasgowe. Žŕdkarom sa zvykne lepšie skákať v hale, ako vonku, kde im často situáciu komplikuje vietor. A ten v žrdi, na rozdiel od diaľky alebo trojskoku, hrá takmer vždy len negatívnu úlohu. Napriek tomu sa Duplantis už tento rok preniesol v Hengele cez 6,10 m. Dať tých 6,19 bude však nadmieru ťažké. Švéd takmer vždy končí v súťaži sám a skúša atakovať svoje vlastné maximum. Dá sa očakávať, že tomu tak bude aj v Tokiu. Dobrá správa je, že jeho najväčší vyzývatelia nebudú chýbať na hrách – trojica amerických favoritov nezaváhala v Eugene a všetci postúpili – Nielsen (SB 5,92), Kendricks (SB 5,92) a Lightfoot (5,85). U posledného menovaného však pozor, KC Lightfoot je rovesník Duplantisa, posledným rokom študent na univerzite Baylor v Texase a v hale skočil 6,01 m. Počítať asi treba aj s matadorom európskej žrde Renaudom Lavillenim, ktorý dokáže na pretekoch neskutočne vyhorieť, ale aj zažiariť. A to aj vo svojom pokročilom veku (35 rokov). Žrď bude zaujímavá, ale osobne si myslím, že Duplantis prekoná svoj sveťák zase skôr v hale, každopádne, v Tokiu je o čo stáť 🙂 

Jedenásta disciplína – 1500 m ženy, WR 3:50,07 min, WL 3:51,07 min

Rovná sekunda stojí medzi svetovým maximom Genzebe Dibabaovej (Etiópia) z Monaka v roku 2015 a svetovým výkonom roka Faith Kipyegonovej (Keňa), taktiež z Monaka. Monte Carlo proste svedčí svetovým maximám na stredné a dlhé trate, podobne ako holandské Hengelo. Kandidátok, ktoré si brúsia zuby na svetový rekord v tejto dištancii je však viacero a aj preto je šanca, že sa ešte dočkáme svetového maxima. Kipyegonová ako špecialistka na 1500 m (na 800 m má 1:57, tiež paráda) dala na známosť, že si rázne pôjde za obhajobou olympijského zlata z Ria. Sifan Hassanová chce na OH chce štartovať až v troch behoch (1500, 5000 a 10 000 m), tak máme ďalšiu skvelú súperku (SB 3:53,60 min). Tipovať ženskú 1500ku na OH je ozaj risk, lebo vo finále sa môže taktizovať a v tom prípade sa dočkáme víťazného času niekde na úrovni 3:57. Tomuto tvrdeniu nahráva neúčasť halovej svetovej rekordérky Tsegayovej, ktorá sa zameriava výlučne na 5000 m a je skôr tempárkou, ktorá by sa mohla pokúšať o rýchly beh hneď od výstrelu. Hassanová buda mať nabitý program a zrejme útok na svetový rekord na 1500 pôjde bokom. Kipyegonovej vyhovujú svižné závery a na to bude zrejme cieliť, takže skvelé divadlo to bude bez pochýb, ale prekonaný svetový rekord asi neuvidíme. 

Dvanásta disciplína – 10 000 m muži, WR 26:11,00 min, WL 26:33,93 min

Líder historických tabuliek Joshua Cheptegei (Uganda) vlani v októbri vo Valencii ukázal, že vie behať veľké sóla a fúkol fantastický svetový rekord. Tento rok sme ho videli behať iba päťku na diamantovke vo Florencii, kde rozhodne neoslnil, dobehol až šiesty za 12:54,69 min. Desiatku vôbec nebežal. Čo to môže znamenať? Vôbec nič podstatné. Nečítal som nikde, že by bol držiteľ svetového maxima na 10 000 m i 5000 m zranený a skôr si myslím, že sa v sezóne zameral jedine a iba na zisk zlatého double na OH. Z dymovej clony môže vyjsť v Tokiu ešte lepší Cheptegei, ako v sezóne lanskej, keď behal svoje sveťáky. Stále je to mladý pretekár, má iba 25 rokov. A pozor na jeho tabuľkových vyzývateľov, tí sú ešte mladší – ďalší Uganďan Jacob Kiplimo (26:33,93) a Etiópčan Selemon Barega (26:49,51) majú iba 21 rokov. Počítať treba aj s obrom medzi bežcami Yomifom Kejelchom (Etiópia) so svojím sezónnym osobákom 26:49,73 min, ktorý behá v rekordnej fazóne. Od osobného maxima z roku 2019 z MS v Dohe, kde bol druhý, ho delí iba zanedbateľných 39 stotín. Tretí Etiópčan Aregawi má 26:50,37, pre Gebrhiweta ani Workua, ktorí bežali tiež pod 27 min už nezostalo v etiópskom národnom tíme na desiatku voľné miesto, taká obrovská je konkurencia v tejto zemi. Bude to veľká dráma a niečo mi hovorí, že sa Cheptegei šetrí práve na desiatku, ale tipovať svetový rekord nebudem. 

Trinásta disciplína – 5000 m muži, WR 12:35,36 min, WL 12:48,45 min

Už som spomínal – aktuálny svetový rekordér Joshua Cheptegei avizuje v Tokiu útok na zlatý duoble na desiatke i päťke. Pre divákov je to dobrá správa aj z hľadiska možnosti útočiť na svetové maximum. V tejto sezóne sme ho videli iba na diamantovke vo Florencii a jeho čas zatiaľ postačuje iba na priebežné ôsme miesto, ale jeho možnosti sú inde. Lídrom tabuliek mužov na 5000 m je tento rok trochu šokujúco beloch – dvadsaťjedenročný Nór Jakob Ingebrigtsen, ktorého výkony sú pravda vynikajúce, no v Tokiu s ním nerátam ani na prvenstvo, nieto na svetové maximum. Tradične treba rátať s etiópskou trojkou Wale (SB 12:53,28), Melak (SB 12:54,22 min) a Mengesha (12:58,28 min). Je pozoruhodné, že najrýchlejší Etiópčan tento rok – Gebrhiwet, v Tokiu nepobeží, keďže neprešiel sitom etiópskej kvalifikácie a jeho čas 12:49 min o dva dni neskôr vo Florencii mu už nebol nič platný. V priebežných tabuľkách treba spomenúť aj španielskeho rekordmana Katira alebo duo Kanaďanov Ahmed a Knight. Pätiek, ktoré by výraznejšie predikovali možnú formu favoritov, bolo zatiaľ málo – tie najrýchlejšie sa bežali s odstupom dvoch dní v Hengele a Florencii, takže predikovať na svetový rekord je veľmi ťažké. Ani ja to robiť nebudem.  

Štrnásta disciplína – výška ženy, WR 2,09 m, WL 2,03 m

Mladučká Ukrajinka Jaroslava Mahučiková opantala mysle atletických priaznivcov už juniorským svetovým rekordom 204 cm spred dvoch rokov na MS v Dohe. V septembri bude mať iba dvadsať rokov a povinnú zlatú z ME do 23 rokov si už vyskákala výkonom rovné dva metre. Vonku je jej osobák ešte stále tých katarských 204, v tejto sezóne zatiaľ 203 na diamantovej lige v Štokholme. Spomeniem jej halové maximum z Banskej Bystrice 206 cm, kde sa spoločne s Čičerovovou, Vlašičovou a Kostadinovou delí o tretiu priečku historických výkonov pod strechou. Práve Bulharka Kostadinová drží svetové maximum od roku 1987. Svetový rekord môže padnúť v Tokiu, ale ja osobne si myslím, že skôr nie. Do budúcna však mladá Ukrajinka môže prediesť ešte veľké veci. 

Pätnásta disciplína – trojskok muži, WR 18,29 m, WL 18,07 m

Zo všetkých pravdepodobných disciplín, kde môže padnúť sveťák, táto je najmenej pravdepodobná. Áno – Hugues Fabrice Zango z Burkiny Faso síce skočil počiatkom roka halový svetový rekord 18,08 m – to je fakt. Odsunul tak z prvej pozície halových historických tabuliek Francúza Tamga, ktorý je zhodou okolností jeho súčasný tréner. Treba si však uvedomiť, že Zango už nie je žiadna nepopísaná kniha, má 28 rokov a dosiaľ predvádzal výkony striktne pod osemnásť metrovú hranicu. Na MS v Dohe pred dvomi rokmi skončil tretí v novom africkom rekorde 17,66 m, pred dvomi týždňami tento zápis vylepšil v Székesfehérvári na 17,82 m. Forma mu stúpa, no na aktuálny svetový zápis to je stále málo. Navyše Zango predvádza nevyrovnané výkony a ja sa nemôžem doteraz ubrániť dojmu, že ten jeho halový výkon bol skôr náhodný, uletený pokus (napokon, jeho kouč Tamgo mal podobný osud). O centimeter lepší výkon, ako má Zango v hale, má Portugalčan s kubánskym pôvodom Pedro Pichardo skočený pod otvoreným nebom ešte v Havane z roku 2015. Edwards sa tak o svoj svetový rekord z roku 1995, podľa môjho názoru, rozhodne zatiaľ báť nemusí. 

Šestnásta disciplína – trojskok ženy, WR 15,50 m, WL 15,43 m

Tu už to môže byť zaujímavé. Pavúčia baba s dlhými nohami Yulimar Rojasová (Venezuela) je na scéne už pár rokov a vždy púta pozornosť. Pred pár rokmi, keď jej hviezda iba stúpala, skákala pokusy na hranici pätnástich metrov. Bolo to v čase, keď sa o medailách rozhodovalo niekde na úrovni 14,70 m. Zhruba. To, že má obrovské rezervy, bolo zrejmé najmä z jej nedokonalého preskoku, ktorý mala krátky (ale ten máva krátky väčšina žien). Do dnešných dní sa dá povedať, že s technikou sa Rojasová bije, ale skáče ďaleko. Jej sezónne maximum 15,43 je zo španielskeho Andújaru, kde skáče rada a hlavne veľmi ďaleko (pred dvomi rokmi tam dala 15,41 m). Nádherný pokus s malinkým prešlapom previedla tento rok aj v Štokholme na diamantovej lige. Svetový rekord Kravetsovej sa tak trasie v základoch pri každom pokuse Rojasovej a môj názor je, že neodolá. Či sa tak stane v Tokiu? Osobne si na to nestavím, ale je to ďalšia disciplína, ktorá by nám v Tokiu nemala ujsť. 

Sedemnásta disciplína – 3000 m prekážok ženy, WR 8:44,32 min, WL 9:00,67 min

Značne nepravdepodobný variant, čo je škoda. Po rokoch, keď svetový ženský stípl hyzdili nadopované Rusky (Zaripovová a spol.), americké “kulturistky” (Coburnová a spol.) alebo nad prekážkami komické Keňanky (Chemosová a spol.) sa ukázala nová kráľovná stíplu – Beatrice Chepkoechová z Kene. Spojila všetko, čo mi v stípli u žien vždy chýbalo – krásny bežecký štýl, uspokojivý prechod prekážok. Ako typický kenský ektomorf nemala kilo navyše, nedopovala (preukázateľne) a ešte aj dobre vyzerá – pekné dievča (na tie kenské obludy na dlhých tratiach je to čo povedať…). A ešte vedela behať aj veľké sóla – to najväčšie v Monaku pred tromi rokmi v novom svetovom maxime 8:44,32 min. Bohužiaľ, v tejto sezóne vyzerá Beatrice na stípli dosť chabo… opakovane prehrala kľúčové súboje na diamantových ligách a jej sezónne maximum 9:04,94 min stačí zatiaľ iba na piate miesto v tabuľkách. Je to škoda, lebo Chepkoech si tento rok privlastnila svetový rekord na 5000 m na ceste a čakal som, že formu si prenesie aj do stíplu. Líderkou tabuliek je tiež celkom obstojne technicky behajúca Norah Jerutová (Keňa), ale môj tip je, že víťazka v Tokiu bude mať len tesne pod 9:00 min.

Osemnásta disciplína – oštep muži, WR 98,48 m, WL 96,29 m

Dlhoročný svetový zápis Čecha Jana Železného sa aj tento rok mierne zachvel pri dlhých pokusoch nemeckého oštepára Johannesa Vettera. V Ostrave na Zlatej Tretre opakovane hádzal až do futbalovej šestnástky, čo značilo prekonanie hranice 90 m. Najdlhší pokus v sezóne potom predviedol v Poľsku. Majster sveta z Londýna si bude chcieť v Tokiu spraviť chuť po nevydarených MS v Dohe, kde končil “iba” tretí. Na oštepára má ideálny vek 28 rokov a víziu plodných rokov pred sebou. To, že ho budú tlačiť pokusy niektorýc zo súperov, nemožno čakať – nik iný na svete tento rok deväťdesiatku neprehodil. Posledné dve vystúpenia Vettera v Gatesheade a v nemeckom Thume boli pod hranicou 90 m. Má ešte čas zvoliť vylaďovací mikrocyklus na Tokio, ale tip na svetový rekord mu nedám. 

Devätnásta disciplína – 4 x 400 m muži, WR 2:54,29 min, WL 2:59,21 min

Toto je značne nevyspytateľná záležitosť, keďže v hre máme hneď niekoľko premenných. Tabuľkové dáta ukazujú, že najrýchlejší čas dosiahla tento rok štafeta Univerzity Severná Karolína na atletickom šampionáte NCAA v Eugene, keď ju potiahol najmä famózny Randolph Ross, ktorý sa ako jediný muž na planéte tento rok dostal pod 44 sekúnd (43,85 s). Je zrejmé, že favoriti ako Michael Norman sa v príprave zameriavajú najmä na tréning, Norman štartoval iba na diamantovke v Dohe na začiatku sezóny a potom už sa šetril na olympijskú kvalifikáciu. Nevidíme závratné časy na individuálnych štvrťkách, zato však vo svetových tabuľkách máme na prvých piatich priečkach vyrovnané americké mená v poradí Ross (43,85), Norman ( 44,07), Williams (44,30), Cherry (44,35) a Deadmon (44,44) – z toho Cherry, Ross a Norman štartujú na OH v individuálnej štvorstovke.  Do štafety zatiaľ USATF zaradil menej výrazných Godwina (SB 44,61), Norwooda (44,64) a Stuarta (44,52), ale konečná podoba nie je zatiaľ známa a budú pribúdať mená z individuálnych disciplín, nezabúdajme napríklad na Benjamina z prekážok. Prekonať svetový rekord americkej štafety z roku 1993 z MS v Stuttgarte, kde posledný úsek ťahal Michael Johnson, je asi príliš vysoká porcia, ale za pozornosť táto súťaž rozhodne bude stáť. 

Dvadsiata disciplína – maratón muži, WR 2:01:39 hod, WL 2:02:57 hod

 

Prítomnosť matadora kenských vytrvalostných behov a aktuálneho svetového rekordmana v maratóne Eliuda Kipchogeho dáva tušiť, že uvidíme parádne divadlo aj mimo dráhy – na ceste. Jeho viedenský výkon vo vláčiku ťahačov a v obuvi alphafly, ktorú WA medzičasom zakázala pre príliš vysokú podrážku, nebol uznaný za oficiálny svetový rekord. Ten teda zostáva na úrovni z roku 2018 z Berlína. Kipchoge bude mať čoskoro 37 rokov, v maratóne to je ešte vek, v ktorom sa dajú dosahovať skvelé časy a aktuálny rekordman nebude chýbať ani na maratónskej trati v Tokiu. Konkurencia mu rastie značná, líder svetových tabuliek Titus Ekiuru bude mať o rok tridsiatku a na konte čas 2:02,57 z májového maratónu v Miláne. Podľa informácií z WA však Ekiuru nefiguruje v kenskom olympijskom time, čo je obrovská škoda. Viac som nevypátral, ale vyzerá to, že Kipchogemu budú dýchať na krk “iba” Amos Kipruto (2:03:30 z vlaňajška) a Lawrence Cherono (2:03:04 taktiež z vlaňajška). Ono to vyzerá tak, že Keňa uzatvárala nomináciu na maratón už skôr… nič iné mi nenapadá a nevidím iný dôvod, pre ktorý by Keňa nedala šancu mužovi, ktorý otvorene vyhlásil, že si trúfa bežať pod dve hodiny. Obrovská škoda je, že nepobeží ani etiópska legenda Kenenisa Bekele, ktorého osobák je iba dve sekundy za svetovým rekordom. Ten sa pre zmenu nahneval, že etiópsky zväz nevyberal pretekárov na OH podľa dosiahnutých limitov, ale usporiadal kvalifikačný beh na 35 km, z ktorého vzišli tí, ktorí pobežia na OH. Tieto faktory nenahrávajú svetovému rekordu. Iné veci však áno.  Šanca na svetové maximum na ceste jestvuje nielen pre trojicu rýchlych Keňanov, ale do veľkej miery aj na endogénnych podmienkach, ako je teplota vzduchu (v Dohe to vraj bolo peklo), protivietor a podobne. Jedno si trúfnem povedať – Japonci pripravia rýchlu trať. Maratón zažíva v Japonsku boom a ak si pozriete svetové tabuľky, tak popri Keňanoch tam svieti jedna japonská vlajočka za druhou – najrýchlejší Japonci – Suzuki (ôsmy celkovo, 2:04:56), Hijikata (štrnásty, 2:06:26), Hosoya (sedemnásty, 2:06:35), Inoue (dvadsiatytretí, 2:06:47) atď. Napriek tomu, že kenskí favoriti sa podľa všetkého zakonzervovali v tréningových centrách (nikde ich nebolo vidno) a sústredia sa iba na olympijský vrchol, netipujem, že sa dočkáme svetového rekordu. 

Dvadsiataprvá disciplína – maratón ženy, WR 2:14:04 hod, WL 2:19:35 hod

Obdoba maratónu u chlapov. Kenské olympioničky Ruth Chepngetichová, Peres Jepchirchirová a Bridget Kosgeiová sú v roku 2021 neviditeľné a ukážu sa až v Tokiu na maratónskom štarte. Najrýchlejší čas tak má Etiópčanka Gebrekidanová, ktorá však neuspela na etiópskej kvalifikácii a v Tokiu nebude. Šanca, že uvidíme sveťák tak žije najmä preto, že na štartovke budeme mať aktuálnu svetovú rekordérku Bridget Kosgeiovú. V akej je forme a v akej forme sú jej najbližšie súperky, však veľa nevieme a tak si musíme počkať. Ani u žien na svetové maximum v maratóne netipujem. 

Dvadsiataprvá disciplína – desaťboj muži, WR 9126 b, WL 8995 b

V mužskom desaťboji bude pútať súboj svetového rekordmana Kevina Mayera (Francúzsko) s lídrom tohtoročných svetových tabuliek Kanaďanom Damianom Warnerom. Ten si vo svojich 31 rokoch v mekke viacbojárov, v rakúskom Götzise, skompletizoval osobný rekord 8885 bodov, čím fakticky len veľmi, veľmi tesne zaostal za hranicou úplnej extratriedy – 9000 bodov v súčte desiatich atletických disciplín. Mayer, ktorý drží sveťák 9126 bodov z roku 2018, sa tento rok na desaťboj nepodujal, ale mohli sme ho vidieť na jednotlivých mítingoch v rámcových disciplínach. Vlani viedol tabuľky so ziskom vyše 8500 bodov, tento rok je skrytý a jeho výkony v jednotlivých disciplínach, úprimne, zrovna o nejakej forme nevypovedajú – diaľka 735 cm (osobák 780), disk 48,18 (najlepší výkon cez 52 m) a podobne. Z tohto dôvodu som vcelku skeptik, čo sa týka útoku na svetový rekord, ale súboj legiend to bude akiste pútavý. 

Dvadsiatadruhá disciplína – chôdza muži 20 km, WR 1:16:36 hod, WL 1:16:54 hod

Číňan Kaihua Wang stanovil tohtoročný najrýchlejší čas v čínskom Huangshane a vcelku jasne vedie tabuľky pred Japoncom Yamanishim (1:17:20). Ten bude však šliapať na domácom povrchu a hoci na OH bude divácka podpora minimálna, predsa len bude cítiť podporu domáceho prostredia. Mužská dvadsiatka číta na prvých siedmich priečkach výlučne borcov z Číny a Japonska a ich výkonnosť je taká vyrovnaná, že až dvaja sa delia s identickým časom o tretie a až dvaja o šieste miesto priebežných svetových tabuliek. Zaujímavosťou je, že chôdza už prišla aj do Kene a ich zástupca Gathimba je aktuálne ôsmy najrýchlejší na svete tento rok – 1:18:23 hod. Na svetový rekord si však nestavím. 

 

O aké zaujímavosti nebude núdza?

Disciplíny, kde nepredpokladám útoky na svetové maximá, ale zato majú náboj dramatických súbojov. Aj tých bude neúrekom. 

Osobne sa veľmi teším na obe osemstovky. V behu žien to bude megatalent Athing Muová, ktorú pozorne sledujem z účinkovania na univerzite Texas AnM, kde pravidelne posúva úroveň štvorstovky (aktuálne na 49,57 s), ale disponuje aj ohromnou porciou aeróbnej vytrvalosti, vďaka ktorej vedie tabuľky osemstovkárok časom 1:56,07 min. Muová je najlepšia americká štvorstovkárka a predsa si vybrala ako svoju olympijskú dištanciu polku, čo moje bežecké srdce nieslo s rozkošou. V Tokiu narazí na, o desať rokov staršiu, Kubánku Almanzaovú (SB aj PB 1:56,28 min), ktorá behá rýchlo, ale občas netakticky, Jamajčanku Gouleovú (PB 1:56,15, v tejto sezóne iba o 29 stotín pomalšia) a celú trijádu Britiek – Bellovú (SB 1:58,52), Hodgkinsonovú (SB 1:57,51) a Reekiovú (SB 1:56,96), pričom najrýchkejšia Britka Muirová pobeží 1500ku (logicky – v tej je ešte lepšia). A nezabúdajme na skvelé Etiópčanky. A Muová je moja kandidátka na svetový rekord na osemstovke, ale to je ešte beh na veľmi dlhú trať.

Medzi mužmi sa črtá obrovský comeback Nigela Amosa, o ktorom nebolo po jeho fantastickom vystúpení na OH v Londýne 2012 veľmi počuť.  Pripomeniem, že Amos bol vo finále OH 2012 v Londýne druhý za Keňanom Rudishom, ktorý zbehol sólovo svetový rekord 1:40,91 min. Amos má dodnes osobný rekord práve z roku 2012, čas 1:41,73 min ho radí spolu so Sebastianom Coeom na tretie miesto historických tabuliek. Znezdania sa Amos objavil tento rok v Monaku a vyhral osemstovku v najlepšom tohtoročnom čase na svete 1:42,91. Na tohto chlapíka sa teším 🙂 

 

Mužský beh na 1500 m tento rok zažil iba jedny preteky, kde sa bežalo tak rýchlo, aby padla hranica 3:30 min. V Monaku to v minulosti behalo už viacerým (Kiprop vs Farah), tento rok zažiaril Timothy Cheruyiot (Keňa) za 3:28,28 min a jeho súboj s Ingebrigtsenom, Katirom alebo McSweynom bude zážitok. 

Študent u univerzity Luisianna (LSU) JuVaughn Harrison prešiel bez zaváhania americkou kvalifikáciou a vlajku s hviezdami a pruhmi bude reprezentovať v Tokiu hneď v dvoch skokanských, a predsa odlišných, disciplínach. V diaľke má osobné maximum 8,47 m z Eugene (2. miesto tohtoročných tabuliek), vo výške tiež impozantný výkon 236 cm zo šampionátu SEC v Texase (3. miesto tabuliek). 

V mužskom disku je otázka, v akej forme sa predstaví švédsky suverén Daniel Stahl, a teda, či to bude suverénne predstavenie aj na hrách, v mužskom kladive očakávam vyrovnaný s tuhý súboj legendárneho Pawla Fajdeka, ktorý po troch rokoch opäť prehodil 82 metrov a vedie tabuľky. Pod ním je však plno, ešte ďalší traja borci v tejto sezóne hodili cez osemdesiat. 

V ženskom sedemboji sa len sťažka dá čakať útok na svetový rekord Britky Joynerovej-Kerseeovej, neočakávam ani útok na hranicu 7000 bodov. Každopádne trojica Američaniek Kunzová, Williamsová a Bougardová sa počas kvalifikácie bila o každý centimeter a každú sekundu a ich bodové skóre vyzerá takto: 6703 – 6683 – 6667 bodov. Aj na ďalších priečkach je to vyrovnané, sedemboj bude zrejme otázka až do záverečnej osemstovky a to je z pohľadu diváka dobre. 

V ženskom kladive síce štartuje obhajkyňa zlata z posledných OH a súčasná svetová rekordérka (82,98 m) Anita Wlodarczyková (Poľsko), ale v 36. rokoch už sa zdá, že jej mierne dochádzajú sily. Svoje najlepšie obdobie zažila v rozmedzí rokov 2015 – 2017, keď v sezóne končila hodmi cez osemdesiat metrov. V tomto roku jej patrí zatiaľ tretia priečka v tabuľkách (77,93 m). Vedie Američanka Priceová (80,31 m). 

Ženský beh na 400 m postretlo niekoľko zásadných udalostí, ktoré výrazne ovplyvňujú menné zloženia rozbehov. Chýbať bude svetová šampiónka z Dohy Salwa Eid Nasserová z Bahrajnu, ktorú tri razy po sebe dopingoví komisári nedokázali nájsť na určenom mieste a plynie jej dvojročný trest. Štvorstovku nebeží ani duo mládežníčok z Namíbie Mbomaová a Masilingiová, ktoré síce dosiahli tento rok neskutočné časy (48,54 s a 49,53 s), ale obe vyzerajú skôr, ako chlapi a aj ich hodnota testosterónu o tom svedčí a tak štvorstovku nepobežia (200 m však áno, čo je dosť prekvapujúce). Štvrťku vynecháva aj Athing Muová (štvrtá v tabuľkách), ktorá sa sústredí na osemstovku, kde je líderka tabuliek a tak sa navonok zdá, že favoritku Shaunae Millerovú-Uibovú z Bahám nemá kto fakticky ohroziť. Tá pobeží v Tokiu iba 400 m, keďže program jej neumožnil umne zlúčiť jej obľúbenú kombináciu s dvojstovkou. V Riu sa bude lúčiť aj legenda Allyson Felixová, ktorá sa aj v 36. rokoch dokázala prebojovať na hry a ja jej prajem čo najkrajšiu olympijskú bodku.

V ženskej dvojstovke sa budú diať veľké veci, favoritky behajú hlboko pod hranicu 22 sekúnd. Ďalšia matadorka ženského šprintu Shelly-Ann Fraserová-Pryceová behá rýchlo aj v 35. rokoch, dokonca v júli v Kingstone na Jamajke 21,79 s. Pod hranicu 22 s sa tak dostala prvý raz v jej dlhej a veľmi úspešnej kariére. Prvá v tabuľkách je však Američanka Gabriella (Gabby) Thomasová, od Jamajčanky o desať rokov mladšia šprintérka, ktorá vyhrala americkú kvalifikáciu s obrovskou rezervou a časom 21,61 s. Americká a jamajská kvalita suverénne vládne dvojstovke, vo svetových tabuľkách im patria prvých sedem miest, z toho šesť s časom pod 22 s. Bude to skvelé divadlo. 

A čo ženská stovka? Zase Fraserová-Pryceová a ešte s bombastickejším časom, ako na dvesto metroch. Stovku sfúkla ešte v júni v Kingstone za 10,63 s a opäť to bol osobný rekord. Tu sa k nej nedokázala už žiadna rýchla Američanka priblížiť, naopak, o mesiac nato na Gyulayovom memoriáli v Maďarsku zbehla druhý najrýchlejší tabuľkový výkon ďalšia populárna Jamajčanka Elaine Thompsonová-Herahová (10,71 s). Keď si odškrtneme Američanku Richardsonovú, ktorá si zabafala marišku, prišlo sa na to pri testoch na doping a dievča o OH prišlo, tak Jamajčanky vcelku suverénne vedú tabuľky – tretia z nich je Sherika Jacksonová (10,77 s). Toto trio zároveň bude reprezentovať Jamajku aj na dvojstovke a vysoký predpoklad je, že aj v štafete na 4×100 m. 

Kým v ženách udávajú v šprintoch na 100 a 200 m tóny Jamajčanky, u mužov to budú Američania. Trio mužov na 100 m v zložení Bromell (9,77 s), Baker (9,85 s) a Kerley (9,86 s) a na 200 m Bednarek (19,78 s), Knighton (19,84 s) a Lyles (19,74 s). Na stovke je v priebežných tabuľkách osem Američanov na prvých deviatich miestach, medzi nimi je zaklinený iba Juhoafričan Simbine (zato však celkovo druhý za 9,84 s), na dvojstovke je deväť Američanov na prvých dvanástich miestach. Nebudú to útoky na svetové maximá, ale bude to séria bojov o každú stotinu. 

Z toho nám vychádzajú aj zaujímavé vyhliadky na štafety na 4×100 m. Svetový rekord Jamajky 36,84 s z roku 2012 sa zdá byť navonok nedosiahnuteľný a asi aj je. Tréneri však majú v americkom tíme celkom zrejme z čoho vyberať. Ako som už písal, štafety USA sme tento rok nevideli v akcii, je to však iba ticho pred búrkou. Podobne tak v prípade amerických a jamajských žien. 

Na záver poznámka – aj keď sa nesmierne teším na atletické súboje na OH, myslím si, že organizovať OH v pandemickom roku bola chyba. Už sa ukazujú prvé dôvody pre toto tvrdenie a ja sa obávam, aby práve pozitívne testy na covid19 nezasiahli aj do súbojov na dráhe a ceste. Uvidíme…

Jakub Valachovič