Ekipa prepisovala traťové maximá – dobrá správa pred dráhou

Plavecký Mikuláš (24. 7. 2021). To bola teda jazda! Vyzerá to, že s koncom trojtýždňového kondičného mezocyklu rastie forma našich mladých ekipákov. Konečne môžeme konštatovať radostné veci, čakali sme na to veľmi dlho. V Pl. Mikuláši sa v sobotu prepisovali traťové maximá a my sme do toho zasiahli významnou stopou.

Síce už týždeň mala naša ekipa makať na rozvoji rýchlostných schopností, ale úprimne to tu musím povedať – ten týždeň až tak nevyzeral. V pondelok dostala mládež voľno, aby mala dostatok síl na utorok. V Národnom športovom centre v Bratislave nám v laboratórnych podmienkach zmerali úroveň vytrvalostných schopností na bežeckom ergometri a tiež si ekipa otestovala úroveň odrazových schopností. O tomto celom napíšem ešte podrobný report na náš web. 

Ťažisko, ku ktorému som sa chcel dostať je, že v utorok to rozhodne na bežeckom páse nevyzeralo ako rýchlostná príprava a ekipáci odchádzali značne unavení. V stredu sme tak tréning poňali najmä z pohľadu poriadneho strečingu a rozličných prvkov abecedy, pár ľahkých štartov a ešte som vytiahol mesiacmi zaprášenú hračku TRX (Training Resistance Exercise), na ktorej tiež plánujem s ekipou zamakať počas leta do sýtosti. Až vo štvrtok sme trochu viac pritvrdili, ale s ohľadom na sobotný test v Plaveckom Mikuláši som v piatok dal voľno. V sobotu behali v malebnej obci pod Malými Karpatmi proklamovanú trať na 1800 m (asi to bude kratšie). Takže v týždni to boli dva náročné vytrvalostné dni, dva rýchlostné dni, na nedeľu som potom naplánoval polhodinový klus na úrovni aeróbneho prahu v kombinácii s rýchlymi výbehmi na pieskové duny a odrazy. Bol to taký nesúrodý, zmiešaný týždeň a keďže s Miškou máme ešte v stredu v NŠC v pláne jeden test na určenie laktátovej krivky, tak aj ten nasledovný bude podobný. 

Trio Salayová, Holická a Bachratý sa ukázalo ako značne prispôsobivé a v Plaveckom Mikuláši sa prezentovalo na náročnej trati vo veľmi dobrom svetle. Stratím o tom pár viet. Najprv sa však dotknem samotnej trati a jej profilu. Spomínaných 1800 m sa tu behá od roku 2014, keď Malokarpatský kros napísal svoj prvý ročník. Skutočne si nepamätám, či trať pre dorast a juniorov odvtedy prechádzala nejakou zmenou. Ja sa nad tým zamýšľam pomerne často – ak moji pretekári behajú pomalé časy, vravím si, že sa trať oproti minulým rokom predĺžila, ak je to opačne, obávam sa, že ju organizátori skrátili. Ten druhý prípad pasuje na túto sobotu. Miška Salayová síce v Pl. Mikuláši už behala, ale iba žiacke kategórie, Laura tu nebola ani raz. Matúš si túto trať zbehol pred dvomi rokmi, tak si musel jediný pamätať, ako vyzerala. A vravel, že to bolo to isté. Pravdou je, že tento rok sa prepisovali v JUNDORe traťové maximá. Spoločný beh pre kategórie dorastu a juniorskej kategórie nemá takú pozornosť, ako hlavné behy mužov a žien, kde si riaditelia pretekov a napokon riaditeľ samotného Moravsko-slovenského bežeckého pohára Pavel Bíla starostlivo uchováva štatistiky. 

Lenže výsledkové dáta ukazujú jasne. Najrýchlejšie časy tu behalo duo Ondrovič (16 ročný) a Obcovič (ako 19 ročný) – zhodne 5:53 min. Medzi dievčatami držala traťové maximum z roku 2017 naša bývalá ekipárka Švejdová, keď ako pätnásťročná zbehla čas 6:11 min. V tej istej sezóne potom behala rekordné časy aj na dráhe. 

Teraz sa v Mikuláši schyľovalo tiež k pekným veciam. Reálne na seba mohli naraziť slovenské popredné dorastenky z našej ekipy a Jablonice – Salayová, Vašková a Režnáková, plus dorastenecká majsterka Slovenska z vlaňajška na 400 metrov prekážok Slezáková. Do toho junior Adrián Duchoslav z Holíča (19 rokov) v konfrontácii s našim skvelým mladším žiakom Bachratým. Napokon sa preteky zaobišli bez Lucie Režňákovej, ktorá zvolila hlavnú trať pre ženy na sedem kilometrov. Zastúpila ju však nám dobre známa Laura Tomanová z Nových Zámkov, ktorá ešte v kategórii mladších žiačok patrila k popredným bežkyniam na 600 m. Teraz sa pridala do jablonickej tréningovej partie a opäť sme ju videli na súťaži. 

Že tento beh by mohol byť rýchly minimálne v podaní Mišky Salayovej napovedala pri rannom meraní aplikácia My Sasy, ktorá vyhodnocuje viacero premenných (najmä bazálny tep, plus dotazník týkajúci sa psychického stavu, spánkovej kvality, fyzickej pripravenosti, subjektívnej únavy a podobne). Miške vyšlo ohromné číslo, ktoré avizovalo, že baba je pripravená podať výborný výkon. Potvrdilo sa.

Než som stihol prejsť pár stoviek metrov od štartového (a zároveň cieľového) oblúku na križovatku, odkiaľ mali bežci vybiehať, už som videl lídra chlapcov Duchoslava a za ním asi s odstupom päť metrov našu Salayku. Trať to nie je jednoduchá – začína sa strmo nahor smerom do Mokrej doliny (známa tým, že je v nej jaskyňa Deravá skala), včas sa ale odbočuje do uličiek vpravo, ktoré pre zmenu vedú strmo nadol. Vybieha sa do cieľového miesta, avšak trať ešte nekončí – ešte čaká mládež výbeh do toho istého svahu a na otočke už len rovnakou ulicou finálny zbeh do cieľa. Miška tak po troch štvrtinách trate bežala s lídrom chlapcov. To ma, úprimne až tak neprekvapilo, prekvapilo ma však tempo, aké obaja nasadili. 

Tým vyprovokovali aj ostatných a bežalo sa ozaj svižne. Chlieb sa lámal v druhom prevýšení, tu už aj Miške ušiel junior Duchoslav, ktorý v závere priznal, že ho naša baba riadne naháňala. Kým Miška v stúpaní trochu na výkone klesla, naše duo mladších žiakov Matúš Bachratý a Laura Holická sa to akurát chystalo rozbaliť. Matúš využil stúpanie na rozhodujúci útok, Laura bola až taká sebavedomá, že si to, ako rýchlostný typ, nechala na záverečné klesanie. Obom to vyšlo. 

Adrián Duchoslav časom 5:27 min stanovil jednoznačne najrýchlejší čas na tejto trati v jej sedemročnej histórii. Nie je to veľa, ale za ten čas tu bežalo už pár mládežníckych reprezentantov na stredné a dlhé trate (Ondrovič, Dráfi, Kopiar), ale žiadny z nich nikdy takto svižne. Gratulácia! V prípade dievčat bol čas Mišky Salayovej ešte hodnotnejší, keďže Miška má iba 16 rokov a do cieľa dobehla za 5:42 min. Samozrejme – za predpokladu, že sa s traťou ozaj “nehýbalo”. Ale nepredpokladám, Salayka ozaj predviedla famózny beh, ako jediné dievča tu bežalo pod šesť minút a pred dráhovými a augustovými vrcholmi jej ide forma hore. To sa hodí, o necelé tri týždne ju čaká medzištátne stretnutie dorasteniek v Brne. 

Tretí človek v cieli bol náš stále iba dvanásťročný Matúš Bachratý, jeho čas 5:55 min by (ak by nebežal Duchoslav), bol len o dve sekundy za dosiaľ platnými najrýchlejšími časmi. A to je teda na klobúčik. Aby toho nebolo málo, musím spomenúť najväčší šok – Lauru Holickú. Ako som spomenul – tá si nechala sily najmä na záverečný zbeh zo svahu. Je to najrýchlostnejšia členka našej ekipy a ideálne by bolo, ak by dokázala rozhodovať v záverečných metroch. Tu to predviedla, keď zdolala aspoň päť súperov, v závere dokonca šestnásťročnú Aďu Vaškovú z Jablonice (minuloročnú majsterku SR v stípli v žiačkach), predtým Tomanovú a ešte pár metrov a mala by aj Slezákovú, ktorá dobiehala za Miškou v druhom najrýchlejšom čase v histórii trate dievčat – 6:08 min. Laura časomieru zastavila pri svojom mene na cifre 6:10 min, čím fakticky tiež zbehla rýchlejší čas, ako dosiaľ platné maximum. Niečo nepredstaviteľné pre mňa pred štartom – asi začnem prehodnocovať svoje presvedčenie, že Laura je biedna vytrvalkyňa 🙂 

Všetci vyhrali svoje kategórie – Miška dorastenky, Matúš dorastencov (ako mladší žiak) a Laura juniorky (ako mladšia žiačka). V rozmedzí troch týždňov nastúpilo toto trio dokopy na osem individuálnych súťažných štartov a osem ráz ich nikto v danej kategórii nezdolal. Menej významná, ale pozitívna štatistika. 

S týmito testami musím byť spokojný. Laura sa pred štartom obávala dlhšej trate. Myslím, že teraz môže byť oveľa sebavedomejšia, hoci podobnú trať už nepobeží. Stále platí, že je najrýchlostnejšia z našej grupy, dokonca v týždni na štartoch a päťdesiatkach bežala zarovno s Miškou a aj na “jump testoch” v NŠC mala najlepšie výsledky vo výskoku. Je načase obuť tretry a oddať sa rýchlostnej príprave, ktorá je v jej veku mimoriadne dôležitá. A hlavne žiadne boliestky (keď si to teraz Laura číta, akiste klope na drevo). Teraz ju čakajú dráhové (a možno nejaké cestné) štarty na krátke trate, maximálne na stredné do 800 metrov. 

 

Matúš bude de facto kopírovať prípravu Laury, ale zo svojho vytrvaleckého potenciálu by mal vedieť vyťažiť rýchly čas aj na 1500kách – myslím, že mu jednu v septembri dám. Miška to má najdivokejšie vzhľadom na nie úplne optimálny termín medzištátka. To sa malo konať najprv v Hodoníne, lenže tam štadión zle poničilo tornádo na konci júna. A od samotných Hodonínčanov mám informácie, že to bude asi najskôr v Brne, na rýchlom monde na “Palačáku”. Reprezentačná akcia musí byť hlavný vrchol druhej polovice sezóny a hoci sa zdá, že je naň Miška výborne pripravená, nemusí to byť pravda. Začneme so silou, rýchlymi úsekmi, prekážkami a odrazmi. V septembri bude sezóna vrcholiť. Či sa ekipa ešte stihne predstaviť niekde na cestných pretekoch, neviem s istotou povedať, ale už skôr asi nie. Držte palce 🙂

 

Jakub Valachovič