Ekipa na testoch – čo nám povedia o našej výkonnosti?

Malacky (26. 7. 2021). V týždni sa trojica našich ekipákov zúčastnila testovania v Národnom športovom centre. Kým pre Mišku to nebolo nič nové, Matúš a Laura zažívali v laboratóriách svoju premiéru a všetko to boli nové skúsenosti. Výsledky testovania nám ukázali, kde sú naše silné a kde naše slabé stránky. Poďme sa na to trochu bližšie pozrieť. 

Vždy ochotná komunita pracovníkov v testovacích labákoch NŠC sa s našim triom vyhrala celé dve hodiny a malo to svoj význam. V príprave bežcov rozhoduje niekoľko premenných, ktoré môžu poukazovať na prítomnosť bežeckého talentu, ale aj na úroveň trénovanosti. Tieto dve veličiny by bolo najlepšie oddeliť, lenže v behoch na stredné a dlhé trate to nie je nič jednoduché. 

O detekcii talentu na strednú a dlhú trať by sme mohli dlho polemizovať a tak či onak by sme sa k výsledku zdarne nedopátrali. Jestvuje zažitý stereotyp vo forme glorifikácie maximálnej spotreby kyslíka – VO2 max. Ide o ukazovateľ vytrvalostných schopností (nielen v behoch, ale i v cyklistike, plávaní, bežeckom lyžovaní a pod.). Pod maximálnou spotrebou kyslíka sa rozumie objem kyslíka, ktorý je schopný organizmus spotrebovať na vykrytie fyzickej práce. V pokojovom režime organizmus z vdychovaného kyslíka spotrebuje cca 20 percent, zvyšok vydychujeme. Pri náročnej vytrvalostnej práci však bez nároku na to, aká dlhá alebo intenzívna je fyzická námaha, dosiahneme po určitom čase hranicu spotreby kyslíka, ktorú už ďalej nie sme schopní prekonať. Rýchlosť, ktorú vyvíjame v týchto okamihoch môžeme definovať ako rýchlosť kritickú. Tá je u každého ľubovoľná a je iba zrejmé, že v prípade trénujúcich športovcov je vyššia, ako u sedavej populácie. 

Test na VO2 max je najlepšie robiť v laboratórnych podmienkach, kde športovec na ergometri podáva maximálny výkon a na základe množstva vydychovaného vzduchu do masky sa meria výsledný objem VO2 max v mililitroch krát kilogram za minútu (ml.kg/1 min). Cyklisti vykonávajú test na bicyklovom ergometri, bežci na páse, veslári na veslovacom ergometri, myslím, že jestvuje zariadenie aj pre bežcov na lyžiach alebo biatlonistov, nie som si istý. Výsledok bežca napríklad na cyklo-ergometri by mohol vzhľadom na odlišný charakter práce vykazovať iné hodnoty. 

Test v NŠC prebieha tak, že bežec alebo bežkyňa beží na páse, pričom im je stanovená východzia rýchlosť v km/hod. Miška začínala na rýchlosti osem a Matúš s Laurou na rýchlosti sedem kilometrov za hodinu. Hrudný pás im meral frekvenciu srdcových tepov, spomínaná maska objem vydychovaného vzduchu. Na úrovni kritickej rýchlosti bežec podľa vlastnej potreby v danom čase použije odskočenie z pása na bočnú plochu. V prípade Kuba Kopiara sa stalo, že dokázal v kritickej rýchlosti na VO2 max bežať skoro dve minúty, pričom krivka vydychovaného vzduchu mu už nerástla do vyšších hodnôt. Test ukáže aj vôľové hodnoty jednotlivca. Hneď po ukončení testu na páse sa odoberá športovcovi krvná vzorka (obvykle z bruška prsta, ale niekedy aj z ušného laloku) a vyhodnocuje sa úroveň nahromadeného laktátu v jednotkách milimol na liter (mmol/l). 

Pýtal som sa, čo mi táto hodnota ako trénerovi povie, ale dopátral som sa k tomu, že je to iba pomocný ukazovateľ na posúdenie toho, s akou intenzitou daný športovec pristúpil k testu a na akú úroveň sa dostal. Preborníkom v tejto štatistike je z nášho zoskupenia zase Jakub Kopiar, ktorý mal po jednom teste dokonca hodnotu 16,25 mmol/l laktátu. Bežne bývajú hodnoty okolo 10-13 mmol/l. Laktát je soľ kyseliny mliečnej, ktorá vzniká vo svaloch počas anaeróbnej práce. Ide o tzv. anaeróbnu glykolýzu, keď ako zdroj energie pre pohyb prevažuje svalový glykogén, ktorý je považovaný za zásobáreň sacharidov (cukrov) v ľudskom tele a nachádza sa najmä vo svaloch. Keď sa minie svalový glykogén, nastupuje glykogén z pečene, ale ten už je omnoho menej efektívny (to iba na okraj). Čím vyššiu intenzitu cvičenia dosahuje testovaný bežec (rýchlosť sa v NŠC zvyšuje každú minútu o jeden celý kilometer za hodinu), tým rastie koncentrácia spomínaného laktátu. To je spojené s poklesom pH a nastupujú svalová únava a bolesť. Bavíme sa o posledných desiatkach sekúnd na páse predtým, než bežec sám ukončí test pre únavu.

Podľa literatúry je VO2 max nutné chápať iba ako ukazovateľ maximálneho potenciálu aeróbnej produkcie energie. A budem citovať pre tých, ktorí dogmaticky pozerajú na VO2 max, ako na svätý grál vytrvalosti: Ako prediktor výkonnosti u vytrvalostných športov sú (však) hodnoty VO2 max značne nespoľahlivé. Reálna vytrvalecká výkonnosť, t.j. schopnosť udržať dlhý čas vysoký aeróbny výkon (aeróbnu kapacitu), sa odvíja od bežeckej ekonomiky a výšky anaeróbneho prahu (cit. Grasgruber, Sportovní geny, strana 43). 

Predikovať talent v behoch na stredné a dlhé trate je kumšt a úprimne, nikde som nečítal spoľahlivý recept na to, ako jednoducho niekoho otestovať a vedieť – talent, netalent. Nemôžeme sa opierať o výsledky na pretekoch, lebo tie v mládeži nereflektujú aktuálny biologický vek dieťaťa a tak aj porovnávať dvoch pätnásťročných môže byť veľmi náročné. Ten momentálne slabší môže do budúcnosti byť lepší. Preto som navrhoval v minulosti jediný spôsob (podľa mňa jediný) – vybrať športovcov do podporného tímu už v mladších žiakoch bez toho, aby výsledky alebo testy hrali primárnu, ale iba sekundárnu úlohu. Ak už zanel pojem bežecká ekonomika, s tou veľmi súvisí bežecká technika. Preto všímať si u detí prirodzený, ľahký prejav môže byť možno ten najspoľahlivejší prediktor – ale s tým na zväze, ktorý je chorobne posadnutý výkonmi a limitmi do ZPM, nemôžem uspieť. Opäť si zacitujem: Akonáhle je systém prípravy riadený centrálne, sú tréneri väčšinou nútení podriadiť sa výkonnostným kritériám. Príliš vysoký tlak systému na výkonnosť mladých bežcov sa potom často negatívne prejavuje v rastových problémoch mladých atlétov. Kým ľahký, všestranný tréning môže u žiakov a dorastencov stimulovať kostný rast, ťažký, špecifický tréning síce vedie k progresívnejšimu rastu výkonnosti, ale súčasne preťažuje organizmus (cit. Cacek, Michálek, Starec, Hlavoňová, časopis Atletika, druhé vydanie, rok 2011, strana 53). 

Ešte pár slov k bežeckej ekonomike alebo bežeckej efektivite. Tá funguje v kombinácii s VO2 max kontradiktoricky, teda bežci s vysokým VO2 max mávajú obvykle nižšiu bežeckú ekonomiku a opačne. Môžem vychádzať možno aj zo svojich vlastných dát. Podľa literatúry napríklad pri rýchlosti 16 km/hod vysoko ekonomický bežec beží iba na úrovni 45 ml.kg/1 min VO2 max a na rýchlosti 20 km/hod na úrovni 60 ml.kg/1 min. Ja som dosiahol pri meraní celkom solídne VO2max (74 ml.kg/1min), ale skončil som svoj test na rýchlosti 20 km/hod, čiže u mňa sa o ekonomike behu nedá hovoriť ani náhodou (aj na prvý pohľad to vidno voľným okom). Zato som pozeral výsledky bežcov, ktorí boli na mojej úrovni z hľadiska výkonnosti, dosiahli o niečo nižšie hodnoty VO2 max, ale dokázali zostať na páse až po rýchlosť 22 km/hod. Bežeckú ekonomiku však ovplyvňuje viacero faktorov, medzi ktoré musíme zaraďovať anatomické predpoklady – tuhý lýtkový sval, ktorý umocňuje efektívny došľap a odraz, s tým súvisiace nižšie ohnutie chodidla nahor (dorzálna flexia) a naopak, vyššie ohnutie chodidla nadol (plantárna flexia) a taktiež mobilita v oblasti stehien a bedier. U žien je potom žiaduce minimalizovanie rotovania panvy, ktoré pôsobí značne kontraproduktívne a súvisí s pohybom rúk smerom od osi pohybu (na môj vkus tak behá aj mnoho špičkových žien – Hassanová, Klosterhalfenová alebo McColganová). Netreba zabúdať na vonkajšie vplyvy – teda odpor vzduchu, teplotu alebo nadmorskú výšku.

Azda už teraz každý chápe, že jednoducho určovať talent na stredné a dlhé trate nie je… vôbec jednoduché. Pýtal som sa chlapcov v NŠC, ktoré údaje z výstupov testu oni sami považujú za kľúčové a aj tu sa názory líšili. Prevažoval názor, že odbehnutá rýchlosť v km/hod, tu však by som oponoval, že zase nemusíme hovoriť o talente, ale už o stave trénovanosti jednotlivca. Môj názor je, že laboratórne sa talent bežca zmerať nedá. Spomínané VO2 max sa môže v priebehu života posunúť značne hore, ale aj značne nadol. Spomeniem istú známu slovenskú atlétku, ktorá v roku 2018 dosiahla solídnu hodnotu VO2 max 68,2 ml.kg/1 min, no o dva roky sa len s problémom dostala na totožnej rýchlosti, pri totožnej váhe, cez 60 ml.kg/1 min. Pri pohľade na to, aké variabilné je VO2 max tak musíme upustiť od dogmatického pohľadu na vytrvalecký svet, keďže vo vytrvalosti (podľa môjho skromného názoru) viac, ako inde, hrajú rolu aj psychické faktory. Úroveň sebavedomia, morálnych a vôľových vlastností (ako to má kto v hlave upratané) sa nedá nijako laboratórne zmerať. Tieto vlastnosti sú súčasť talentovej výbavy vytrvalcov a podľa môjho názoru nielen ich. 

Mal som potrebu sa takto trochu rozpísať, aby sme mohli pochopiť to, čo si povieme na ďalších riadkoch. Testy nám totiž poodhalili to, čo robíme evidentne dobre, ale aj to, kde zaostávame a čo musíme doháňať. Začnem Miškou Salayovou, ktorá vlani poriadne ani netrénovala, pre rastové problémy a neustále klesajúcou hladinou železa až na kritické hodnoty. Pri poslednom meraní v roku 2019 jej namerali výšku 167 cm a na váhe mala 45 kíl. Hmotnosť svalov činila 22 kg a množstvo telesného tuku na jej, vtedy ešte detskom tele – iba 4,6 kg. Pri súčasnom meraní je nárast svaloviny o 2,7 kg vyšší a nárast tukov o 4,5 kg vyšší. To sú prirodzené zmeny u dospievajúcich dievčat, bohužiaľ, často v tomto veku telo tínedžeriek “zoženštieva” a tuk sa ukladá najmä do stehien a zadku. Dá sa tréningom premieňať tuk na svalovinu, aktívnu telesnú hmotu, ktorá má na váhe vyššiu hmotnosť, ako tuky. Každopádne priveľa svaloviny bežeckému výkonu neprospieva, keďže všeobecne platí zásada, že viac svaloviny pohlcuje viac kyslíka a s tým sa znižuje pracovný výkon. A stehná sú hlavný požierač kyslíka, segment štíhlych dolných končatín je jedna z hlavných zbraní ektomorfných afrických vytrvalcov, ktorí vďaka tomu vykazujú vysoké hodnoty VO2max. 

U Mišky sa nárast telesnej hmotnosti zo 45 kíl na 54 samozrejme odzrkadlil aj na výsledkoch z testovania. Treba však dodať, že jej výška išla hore o štyri centimetre na 171 cm. Podľa môjho názoru má cez 172, ale 171 jej namerali v NŠC pri štandardnom meraní. BMI (body mass index), ktoré sa počíta ako druhá mocnina telesnej výšky deleno hmotnosť, jej však stále vychádza dobre – 18,5. Miškine parametre spĺňajú kritériá špičkových európskych alebo svetových bežkýň na 800 alebo 1500 m (napríklad Almanzaová 20,2, Gouleová 17,9, Józwiková 19,0, Dibabaová 18,4, Obiriová 19,5), slovenské bežkyne (Gajanová 20,8, Hazuchová 18,1). Ide teda len o to, aby Miška zotrvala na súčasnej váhe a nemala o rok na ďalšom meraní o ďalšie štyri kilá naviac. BMI treba brať taktiež s rezervou, keďže somatotyp ešte z človeka šampióna nerobí a tak sa dostávame opäť k tomu, že určiť talent na stredné a dlhé trate je náročné. V štatistikách platí, že so zvyšujúcou sa vzdialenosťou špecializácie tratí BMI klesá. 

U Mišky som spomenul jej telesné parametre na to, aby sa mohlo s rezervou nazerať aj na jej výstupy z testu. Na bežeckom páse odbehla naša ekipáčka jedenásť minút – svoj test sama ukončila po dokončení rýchlostnej úrovne 19 km/hod. Oproti roku 2019 tak zvládla jeden rýchlostný “level” naviac. Každopádne hodnota jej nameraného VO2 max je relatívne veľmi nízka – iba 54,67 ml.kg/1 min. Rečou dogmatikov – Salayová nie je bežecký talent, ani v roku 2019 nemala vysoké VO2 (56,4). Rýchlosť 19 km/hod však na páse býva pre slovenské bežkyne kritická. Z dostupných dát v NŠC dala viac súčasná osemstovkárska jednotka Gajanová (ako 19 ročná, aj ako 21 ročná 20 km/hod) zverenkyne kouča Marcela Lopuchovského Šišoláková (18 rokov) a Paulínyová (19 rokov) tiež 20 km/hod, Hazuchová (18 rokov) dokonca 21 km/hod. Miška má šestnásť rokov, dokončila devätnástku a už si brúsi zuby na dvadsiatku. Ja sám som dokončil svoj test na bežeckom ergometri iba na dvadsiatke, zatiaľ čo súperi, ktorých som aj zdolával, sa dokázali vyšpičkovať aj cez rýchlosť 22 km/hod. Takže viem, čo to je. U Miškinho VO2 max hrá nezanedbateľnú úlohu nárast telesnej hmotnosti, podľa chalanov v NŠC sa v týchto prípadoch delí VO2max práve s aktívnou hmotnosťou a to poukazuje na to, že v skutočnosti sa zlepšila aj v absolútnych hodnotách VO2 max. V popise sa dokonca uvádza, že oproti minulému testovaniu nastal v absolútnych hodnotách VO2 max progres 2,54 l/min na 3,4 l/min. Vrcholové športovkyne pritom dosahujú v l/min hodnoty VO2 max od 3,5 do 5 l/min, muži od 5 do 7 l/min. 

V ďalšej oblasti, kde naša baba zaostáva, je percentuálne vyjadrenie spotreby kyslíka na úrovni anaróbneho ale aj aeróbneho prahu. Tieto dva bežecké pojmy označujú pásma, v ktorých sa prelínajú energetické spôsoby získavania energie pre pracovný výkon. Existuje hraničná intenzita, pri ktorej je možné bežať (alebo vykonávať inú pohybovú aktivitu) dlhodobo bez toho, aby sa začal významne kumulovať laktát. Prekročenie tejto hranice má za následok hromadenie laktátu a ako som už písal, nastupuje únava a športový výkon sa po kratšom čase musí ukončiť. Táto hranica sa nazýva v našich podmienkach anaeróbny prah, skratka ANP, anglická literatúra pracuje so skratkou LaT (lactate treshold). Vyjadrenie anaeróbneho prahu máme z testov taktiež potvrdené, u Mišky sa dá detekovať na základe aktuálnej pulzovej frekvencie 188 pulzov za minútu. Na presné stanovenie tejto hranice sa vykonáva aj laktátový test (laktátová krivka), pri ktorej sa po určitej zvolenej rýchlosti (obvykle ako premenná slúži tempo na kilometer) odoberá krvná vzorka a vyhodnocuje sa hladina laktátu. 

Práve na laktátovú krivku som Mišku objednal budúci týždeň, aby sme si vedeli porovnať výstupy z testu na spiroergometrii. Čítal som článok podľa ktorého sa ešte pár rokov dozadu určovali hodnoty laktátu 2 mmol/l za aeróbny prah (AP). V jednoduchosti – v pásme behanom pod úrovňou AP sa ako zdroj energie využíva aeróbna oxidácia glukózy a tuku a táto činnosť môže trvať veľmi dlho, ide o pomalý klus bez kyslíkového dlhu (NŠC používa termín Zóna aktívnej pohybovej regenerácie). AP by mal pri laktátovom teste zodpovedať zhruba úrovni 2 mmol/l, ANP 4 mmol/l. Zóna medzi AP a ANP sa nazýva zmiešaná alebo aeróbne-anaeróbna. Laktátové hodnoty 2 resp. 4 mmol/l sú ozaj iba teoretická záležitosť a na presné určenie sa používa laktátový test. Ten stanoví, pri akom tempe skutočne športovec dosiahol jednotlivé zóny a výsledok sa dá porovnať s výstupmi na bežeckom ergometri. Nikdy som pri tomto teste nebol, ani ho neabsolvoval – domnievam sa však, že meranie prebieha tak, že bežcovi sa odoberá vzorka krvi (podľa literatúry až druhá kvapka, prvá sa zotrie) v rozličnom čase a po rozličnom zaťažení. Beh prebieha na stanovenom tempe, ktoré si bežec (zrejme) kontroluje na základe aktuálneho tempa na kilometer alebo podľa tepovej frekvencie. Sám som zvedavý, aký spôsob Miška podstúpi. Čo som sa stihol dočítať je, že čím intenzívnejší úsek testovaný atlét absolvuje, tým dlhší časový odstup nasleduje pri odoberaní vzorky. Ja budem rád, ak budem mať u Mišky až dva testy a bude pre nás aj určenie jednotlivých prahov presnejšie.

Bežecké prahy sú veľmi dôležitý zdroj informácií. U Mišky vyplynulo, že má relatívne vysokú tepovú frekvenciu (TF) na úrovni AP. Dobrý znak trénovanosti je, že sa práve TF na tomto prahu znižuje, čo má za následok postupné zníženie TF aj na hranici ANP. Platí teda, že bežec sa pohybuje v zmiešanej zóne komfortnejšie. Zároveň by mal byť aj rozdiel medzi tepovou frekvenciou AP a ANP väčší. Pri porovnaní Mišky a ostatných testovaných slovenských atlétov z toho ekipáčka nevychádza zatiaľ nejako skvele – na AP má tepovku 179, na ANP 188 – teda rozdiel 9 čísiel. Ešte som premýšľal, či za jej vysoké AP nemôže jej, aj tak vysoká maximálna tepová frekvencia (HR max). Pred dvomi rokmi mala HR max 213 pulzov za minútu, teraz jej klesla iba o jeden stupeň na 212. Na šestnásťročnú tínedžerku je to skutočne vysoká tepovka, akú mávajú skôr menšie deti (ktoré všeobecne mávajú vyšší pokojový pulz a ten sa s postupujúcim vekom znižuje). Pred dvomi rokmi mala Miška AP 180 (vtedy sa jej AP odohrávalo na tempe 5:11 na km), teraz jej AP kleslo iba o jedno číslo na 179 (ale pri behu už to stačí na svižnejšie tempo 4:58). Rozdiel pred dvomi rokmi medzi jej AP a ANP bol 17 čísiel. 

 

Mne z toho vychádza, že musím s Miškou častejšie voliť metódu pomalších behov (teda na úrovni 4:58 – 5:07 min/km) a neorientovať ju neustále iba do zmiešanej zóny, prípadne do anaeróbne-aeróbnej zóny, ktorá už sa odohráva nad jej ANP (4:06 min/km a vyššie). Musím si po tejto stránke nasypať popol na hlavu, že v prípravných obdobiach volím skôr fartlekové behy, kde je tempo variabilné a pomalé tempíčko mi príliš nevonia. Podcenil som to a je to vidno na testoch. Potvrdzuje to aj percentuálne zastúpenie spotreby kyslíka na oboch prahoch – na ANP 43 percent, na AP 36 percent. To je ďalší ukazovateľ, na ktorom sa dá umne pracovať a tieto percentá postupne zvyšovať. Strednotratiari pracujú vo vysokej intenzite zaťaženia a musia disponovať vysokým anaeróbnym prahom. Ten sa však buduje od základov a tým je AP. Dobrá správa je, že si uvedomujem vlastnú chybu a práve pre tieto veci dávam ekipárov testovať. Podstatné je, že úroveň aeróbnej vytrvalosti môžem s Miškou pokojne trénovať ešte celé roky, na rozdiel od rýchlostných schopností, ktoré sú limitované vekom a v neskoršom období (zhruba po osemnástom roku života) sa už ťažšie rýchlosť trénuje (keďže biele resp. rýchle svalové vlákna sa začínajú postupne meniť na pomalšie resp. červené – a to u každého). Do tréningov tak zaraďujem prísne pomalé rozbehania sa s hodinkami, ktoré merajú tempo a Miška si pozorne sleduje, aby bežala presne na stanovenej hranici. Predĺži sa doba rozklusu a výklusu, ale v lete je času dosť 🙂 Na jeseň plánujem aeróbnu vytrvalosť porobiť hlavne v Tatrách, v ktorých už strávi Miška celé dva týždne. Jej hodnota VO2 max by sa tak mala časom zvyšovať – podmienka je znížiť TF na oboch prahoch, nepribrať a ďalej poctivo pracovať. 

No a čo Matúš a Laura? U nich budem vedieť viac po roku, keď testy zopakujeme. U Laury sa navonok potvrdili moje domnienky, že je skôr rýchlostný typ, ako vytrvalecký. Na jump teste dosiahla z našich ekipákov najlepšie výsledky. Pri odraze síce nemala najkratší kontakt s podložkou (0,185 s), ale to môže súvisieť aj s technikou vykonávaného cvičenia. U Laury sledujem, že má v práci s členkom ešte obrovské rezervy a má sa ešte čo učiť. Navyše na výskokovom ergometri, tzv. optojumpe ide nielen o čas kontaktu chodidla s podložkou, ale aj o ostatné premenné – dobu letu (v tisícinách sekundy), výšku výskoku (v cm) a z toho výpočet relatívneho výkonu v odrazovej fáze  (vo wattoch na kilogram). Laura kompenzovala vyššie číslo pri kontakte dlhšou dobou letu (0,490 s), najvyššou výškou (29,5 cm) a súhrnným výkonom (43,15 W/kg). Mišku zdolala v dobe letu (Salayka 0,484 s), vo výške (Salayka 28,7 cm), Miška kontrovala okrem doby kontaktu aj lepším súhrnom 44,77 W/kg. Ešte k tej dobe kontaktu – všimol som si napríklad údaj nitrianskej šprintérky Kovačovicovej a tá mala kontakt cez dve tisíciny sekundy, čo je na šprint žalostné a mal by byť zázrak, že z toho behá takéto časy. Opäť sa však mohla zamerať viac na výšku a dobu letu a pri pohľade na jej výkon to bola aj pravda, v týchto ukazovateľoch samozrejme prekonala našu ekipu. Čiže pracovať treba rozumne aj s dátami na optojumpe a nepovažovať ich za svätý grál, ktorý vám automaticky povie absolútnu pravdu. Talent sa zmerať nedá, dajú sa zmerať iba niektoré jeho vlastnosti. Toto je jeden z mojich myšlienkových obratov, predtým som, netušiac skutočnú podstatu výkonnostného športu razil teóriu, že talent sa merať dá a všetko je to úžasne jednoduché. Aj ja občas zmením názor 🙂

Laurine výbušné schopnosti poznám dlho, keďže som nepretržite od jej atletických začiatkov. Laura je produkt mojej detskej atletiky a ako menšia sa javila skôr ako skokanka. V teste skoku do výšky z podrepu bez protipohybu paží dosiahla najlepší výsledok – 28,4 cm, kým Miška 26,8 cm a Matúš iba 23,8 cm. V rovnakej “disciplíne”, ale s protipohybom rúk jej výška výskoku dosiahla 33,5 cm (Miška 30,9 a Matúš 27,2). Laura tak musí pracovať na technike a chlapci z NŠC do svojej posudkovej správy uviedli, že rozvíjať treba techniku vykonávaného pohybu (a zlepší aj dobu kontaktu) a má ešte velikánske rezervy v odrazoch, o čom sa presviedčam vždy, keď bez techniky atakuje maximá Mišky. 

Lauru som však stiahol do svojej ekipy a nenechal ju na doskočiskách, keďže som pochopil, že prekvapivo disponuje aj dobrou vytrvalosťou. V tom čase som tento údaj nemal zmeraný, ale baba vedela pomerne rýchlo po náročnejšom výkone zregenerovať sily a byť zase pripravená. Ak som s Miškou nerozvíjal dostatočne úroveň AP, tak u Laury som túto záležitosť opomínal úplne. Lauru tiež vediem vzhľadom na jej nízky vek (13 rokov) k rýchlostným tréningom. Takže prahy má zhruba podobné, ako Miška – jej AP sa odohráva na TF 163 pulzov, kým ANP na 172. Rozdiel totožný, ako u Mišky – deväť a priestor na zlepšovanie. Laura má prekvapivo oproti Miške omnoho nižšiu hodnotu HR max, iba 190, takže aj jej prahy sú na nižších tepových úrovniach. Nižšie je aj jej VO2 max, ktoré má iba hodnotu 53,53 ml/kg.1 min. Testy ukázali, že Laura de facto ešte neprešla poriadnym vytrvalostným tréningom, v tomto ohľade vidieť rezervy. Čo je pozitívne? Odbehnutá rýchlosť 17 km/hod ma úprimne veľmi prekvapila a čakal som, že baba odstúpi skôr. Na páse dokázala aj zabojovať, hoci pri záverečnom laktátovom odbere nepresiahol údaj desiatku (9,76 mmol/l). V oblasti vôle sa tiež ešte môže posunúť. Vyplýva mi z toho, že Laura je neobrúsený diamant, ktorý v sebe nesie dostatočnú úroveň dynamiky a odrazu, dostatočné rýchlostné schopnosti a prekvapivo dobrú úroveň vytrvalosti. O tom som sa presvedčil aj o pár dní, keď na trati v Plaveckom Mikuláši zbehla ťažkú trať v lepšom čase, aký bol predtým v štatistikách vedený rekord medzi dievčatami. S aeróbnou vytrvalosťou, technikou a rýchlosťou sa môžem s Laurou vyhrávať do aleluja, podstatné bude, aby si zvážila priority a chcela budúci rok už robiť atletiku ako svoju primárnu oblasť záujmu. A viac ukazovateľov ukáže ďalší test o rok. Zatiaľ sa mi u Laury javí ako jej budúca disciplína 800 m s alternatívou štvorstovky, ako doplnkovej trate. 

Podobne tak u Matúša sa mi potvrdilo, že ide o vytrvalostne naladeného chlapca, ktorý má práve značné nedostatky v dynamike a rýchlosti. To som vedel aj pred testami a potvrdilo sa. Na optojumpe dosiahol slabšie výsledky vo všetkých smeroch a ukázalo sa, že jeho budúcnosť rozhodne nie je na dlhých tratiach. V prípade mužov sú výsledky v dynamike ešte oveľa dôležitejšie, ako u žien, pokiaľ sa chcú venovať stredným tratiam. Matúš sa trápi de facto vo všetkom, čo súvisí so šprintom, je slabý v odrazoch, na štartoch, v plyometrii… Oveľa lepšie sa cíti na behoch a na sústredeniach beží kúsok za mnou a Kubom Kopiarom a robí si srandu z kilometráže aj svižného tempa. Aktuálne je už aj dosť vysoký (170 cm) a má váhu iba tesne cez 50 kg (50,3) a najlepšie BMI z nás – 17,4. Vyzerá to uňho naozaj na vytrvaleckú dráhu, kde dĺžka nôh (stehná dlhšie, ako lýtka) hrá zásadnú rolu aj v bežeckej ekonomike, štíhlosť dolných končatín, najmä lýtka potom pozitívne ovplyvňuje aj celkovú hodnotu VO2 max. To má Matúš na svoj vek solídne – 64,32 ml.kg/1 min. Zároveň má z tejto trojice najvyšší rozdiel medzi TF na AP (157) a ANP (183) – 26 čísiel. Na ANP využíva dostatočných 85 percent z celkovej spotreby kyslíka, pričom na AP si vystačí so 64. Orientačne sa nachádza v rovnakých tréningových zónach, ako Laura, takže toto duo môže spolu behávať na rovnakej vlne. Matúš ukončil test na ergometri po rýchlosti 18 km/hod, čo je solídne, ale do budúcna vidím potenciál to ťahať do vyšších čísiel, aj vzhľadom na záverečný údaj z odberu laktátu (9,46 mmol/l). Uspokojiť sa s jeho úrovňou výbušnosti a rýchlosti však rozhodne nemienim, aj budúci vytrvalec potrebuje robiť penzum rýchlosti, aby potom neprišlo výkonnostné plató a nemusel hľadať kadejaké výhovorky, prečo v závere nestíha (napríklad, že prekonal pred pol rokom covid). Dúfam, že jeho dynamický rast (reálne mu tipujem do dospelosti výšku cez 180 cm) neovplyvní negatívne tréning rýchlosti. Matúš si po tejto stránke začal vylepšovať konečne osobné tréningové maximá, oproti minulému roku na trati 80 m išiel dolu s časom o celú sekundu. K zlepšeniu ekonomiky prispieva aj práca rúk, toho času jeho aj Lauru nútim behať s drevenými kolíkmi v rukách a už sa ukazuje, že to má význam 🙂 

Testy tak máme zdarne za sebou, Mišku ešte čaká laktátová krivka a pred sebou máme obdobie zamerané na rozvoj rýchlosti a sekundárne behy v aeróbnom alebo zmiešanom pásme. O rok už vezmem na testy do NŠC aj Alicu Vavricovú a tipujem u nej zhruba podobné výsledky, ako u Matúša. Dobrá správa je, že začiatkom augusta začne s tréningami aj Kubo Kopiar, ktorý má teraz za úlohu byť fit najmä na jesenný kemp v Tatrách. Ak sa tu už nič neskomplikuje, jesenná časť sezóny môže byť zaujímavá pre všetkých ekipákov 🙂 

Jakub Valachovič