Čo štart, to osobák – to sme ale čakali. Spokojnosť ešte nie je…

Trnava (28. 8. 2021). Napriek tomu, že sme dnešné kolo ligy západoslovenskej atletiky v Trnave poňali iba ako kontrolné preteky, bolo v priebehu soboty niekoľko pozoruhodných okamihov. Môžeme sa na ne pozrieť. Pokúsim sa v skratke, ale už teraz viem, že to nedodržím. 

Jedno je isté. Mojej tréningovej ekipe veľmi chýba preteková prax. Posledné dva roky sme na súťažiach boli iba párkrát. Vlani napríklad Miška Salayová a Laura Holická dovedna nulakrát, Alica Vavricová dvakrát… Tento rok to vyzerá lepšie aj s epidemiologickou situáciou, ako aj s našimi telesnými schránkami. Preteky, aké sme dnes absolvovali v Trnave, potrebuje každý jeden z našich bežcov, ako soľ.

Na dnešok som zvolil u štyroch našich bežcov štarty v, pre nich nepopulárnych krátkych disciplínach, na ktorých sa nemôžu adekvátne rovnať s deckami, ktoré inklinujú k rýchlosti. Hlavne u Mišky je rýchlostný prepad badateľný a môže za to dlhé obdobie, počas ktorého nemohla rýchlosť poriadne robiť. Ani odrazy, ani činku, ani rýchlostné úseky…

Začnem teda Miškou Salayovou, ktorú čakajú posledné tri týždne z hlavnej sezóny. V tomto období má pred sebou ešte pár súťažných výziev. Dnes mala v Trnave absolvovať iba meraný tréning na krátkych tratiach a napriek tomu, že to nebolo zrovna nič výstavné, tak si akciu užívala. Jej obrovský rýchlostný prepad sa nám už podarilo čiastočne stabilizovať. Konečne môže do svojho programu zaradiť aj tréningové prvky, ktoré sa hodia skôr k čistokrvným šprintérom, prípadne k vyznávačom dynamických kolektívnych hier, ako basketbal alebo americký futbal. Nespočet cvičení na frekvenčných rebríkoch, kužeľoch, členkových behov alebo prekážkach sa začínajú ukazovať a v tréningoch už si Salayka vylepšuje osobné maximá na najkratších tratiach

Je to taká úľava v pretrvávajúcej bolesti, lebo vlak už nám tak či onak ušiel. Ale poteší aj to, že sa baba posúva dohora na vyššie poschodia, na ktorých uviazla s výkonmi spred dvoch rokov a dokonca dlhšie. Na tréningu si vylepšila čas na 50 m, dva roky starých 6,22 s zlepšila na 6,15 s. Stovku z 12,95 vylepšila na 12,75 s. Na dlhších vzdialenostiach jej chýba ešte potrebná dávka rýchlostnej vytrvalosti, ktorou disponovala pred dvomi rokmi, keď nemala žiadny problém a bola vybehaná. A tak jej staré osobné maximá (podotýkam, že ručné) na 150 m (19,92), 200 m (26,72) alebo 250 m (36,20) zostávajú aj naďalej v platnosti, napriek tomu, že sa ich snažila tento rok opakovane prekonať. Je to trochu frustrujúce, ale je to daň za to, že s ňou ozaj vŕtam do všetkých možných dynamických vecí v snahe začať zlepšovať rýchlosť primárne na tých najkratších vzdialenostiach. Tomu som obetoval tento zvláštny rok, v ktorom sa Miška pomaly vracia do normálu. Tipujem, že po plodnom jesennom prípravnom období budem s Miškou môcť v zime začať šiť aj spomínanú rýchlostnú vytrvalosť a nabehá viac úsekov v opakovacej metóde, v maximálnej intenzite a s dostatočnými prestávkami. A verím, že vtedy sa posunie aj v behoch od 150 do 400 m. Zatiaľ ma teší posun na najkratších behoch – Miška nie je žiadna šprintérka a tak je toto možno dôležitejšie, ako keby na krátkych šprintoch stagnovala, ale zlepšovala sa vďaka úsekom na tratiach dlhších. Zima ukáže, či som zvolil dobrý postup. Podotýkam, že samotné špeciálne tréningové úseky na 800 alebo 1500 m hrajú v jej príprave ešte zástupnejšiu rolu. 

Dnes ma aj preto veľmi sklamal jej čas v behu na sto metrov, kde som čakal niečo úplne iné, ako napokon prišlo. Miška bežala v kŕči a čas 14,06 s je obrovské sklamanie. Ak dokázala bežať na tréningu pod 12,80 s, tak pri nízkom štarte, s fotobunkou a bárs aj pri miernom protivetre (ale ten nebol, fučalo do chrbta 0,7 m/s) musí bežať stovku niekde na úrovni 13,50 s. Štrnástka bola slabá už v období, keď bola mladšia žiačka, tak čo teraz? V tom je rozdiel oproti tréningu a pretekmi. Miška už asi tento rok nedostane šancu si na stovke polepšiť a musí sa o to pokúsiť o rok. Našťastie to už potom nebolo také tragické. Prvý raz si išla vyskúšať disciplínu 300 metrov prekážok. Tá je určená starším žiačkam, ale ja som ocenil, že bola na programe táto trať a nie štandardná prekážková štvorstovka, preferoval som na dnešok rýchlostnejšie veci. Miška sa na nej dosiaľ nikdy nepredstavila a tak to aj vyzeralo. Prvá polovica trate bola v znamení bitky s každou prekážkou a objavovaní nových aspektov atletiky. V druhej polke trate sa akoby Miška zbavila nejakej ťažoby a začala stupňovať tempo a zlepšila prechod prekážok. Bola v behu, v ktorom žiadna z jej (prevažne žiackych) súperiek nemala zbehnuté pod 50 sekúnd. U Mišky som veril v čas okolo 46 s, na tréningu najrýchlejšie bežala za 48. V cieli napokon mala 47,65 s a prakticky nebola zadýchaná. Prekážková dištancia sa jej veľmi páčila a už sa teší, že si budúci rok vyskúša aj variant prekážok na 400 m. 

Práve tréningy na 400 m prekážok môžu výrazne pomáhať rozvíjať u Mišky parametre vhodné k charakterovým znakom osemstovky. Podobne, ako pri ostatnom, ani na toto nebolo tento rok dosť času a tak už teraz vyzerám blížiace sa halové obdobie, v prípade prekážok však najmä budúcu sezónu. Podstatné je zrýchliť sa na hladkých tratiach a potvrdiť tento trend aj na pretekoch, nielen na tréningoch s ručným meraním. Budúci rok by si Miška mohla skúsiť aj premiérovo steeplechase. Tejto disciplíne sa vážne v najbližších rokoch zrejme nebude venovať a skôr to bude záloha. Ale dnes som využil to, že v Trnave bola napustená priekopa a s Miškou som trochu potrénoval techniku jej prekonávania. Na začiatku to bol klasický “pôrod”, keď Miška bojazlivo dopadala na dve nohy, ale bola iba otázka času, keď si začne veriť a predvedie klasický dopad na jednu nohu a rýchly výbeh z vody. To sa podarilo pomerne skoro a tak si mohla ekipáčka skúsiť aj môj obľúbený prechod vodnou prekážkou bez dotyku prekážky. Domnievam sa, že v stípli žien je iba otázka času, kedy aj európski a americkí tréneri začnú zverenkyne viesť k bezdotykovému prechodu vodnej. Je to jednoduchšie, rýchlejšie a bezpečnejšie. Človek vidí často padať na pretekoch NCAA Američanky na vodnej ako hnilé hrušky a drvivá väčšina je preto, že z únavy alebo vrodenej nešikovnosti na prekážku nevyskočia, ale sa o ňu potknú.

Miške aj toto išlo celkom dobre, dokonca občas výborne. Keď skúsila druhú nohu, nešťastne sa udrela o prekážku kolenom preťahovej nohy, čo bola daň za to, že si na preťahovku nedala dostatočný pozor. Stípl naučí a chyby vráti. Dobre nám tak! Tu musí každý utŕžiť pár podobných buchnátov, tak ideálne je to v tréningu. Celkovo som však bol spokojný a vyzerá to, že Miška nad vodou nebude mať problém. Odvaha jej nechýba a prekážkovú techniku má už teraz vyspelú. 

Po dlhom čase si šiel naostro vyskúšať prekážky mladší žiak Matúš Bachratý. Zatiaľ behal 60ku prekážok iba na tréningoch. Je uňho na prvý pohľad vidno, že to nie je žiadny rýchlik a nikdy v živote sa rýchlym prekážkam nebude (ani nemôže) venovať. Napriek tomu si v tréningovom móde vylepšil ručne meraný osobný rekord na 9,92 s. Štartoval z nízkeho štartu a tak mi vychádza, že na pretekoch by to malo činiť nejakých 30 stotín maximálne nad moje “ručné” časy – to jest v jeho silách je čas okolo 10,20 s. Preto ma dnes sklamalo, že si staré osobné maximum ešte spred dvoch rokov z haly (10,88 s) vylepšil iba o chudobných osem stotín. Matúš mal na prvej prekážke kontakt s jej konštrukciou a to ho rozhodilo. Keď sa k tomu pridajú jeho tradične pomalé štarty rodeného vytrvalca, bol z toho trapas. Matúš po druhej sade prekážok bol na nejakom piatom mieste v rámci jeho behu. Potom sa mu podarilo dvoch súperov zdolať a dobehol tretí v rozbehu a celkovo tretí. Hnevalo ho, ako hrubo nezvládol prekážkovú dištanciu, ja to prisudzujem opäť iba tomu, že vypadol z pretekového rytmu a zvykám si na to, že ekipáci robia pri niečom, čo dlho nerobili, hrubé chyby. Dnes tých chýb bolo z našej strany neúrekom. 

Jeho beh na 60 m mal tiež veľa do ideálu, ale on skrátka je a aj bude pomalý. Zatiaľ v rýchlosti napreduje Matúš len veľmi pomaly a s časom 8,96 s nemôžem byť spokojný, hoci je to vylepšený osobný rekord. Viac už som očakával od chalana na trati 600 m. To už sa dostávame do stredných tratí, kde aeróbna vytrvalosť má veľký vplyv na výkon, hoci je to ešte stále veľmi krátke na Matúšov vkus. Pred štartom som mu radil, aby sa držal so svojim súperom Filipom Drábikom z Partizánskeho. Ten disponuje tento rok najrýchlejším tabuľkovým výkonom na 600 m na Slovensku (1:41,06 min). Matúš 600 m na pretekoch už veľmi dlho nebežal, naposledy v hale pred zhruba rokom a pol (1:51,27 min), ale aj v júni si skúsil túto trať u nás v Malackách na testoch a sám (bez súperov) si zbehol 1:45,21 min. Veril som preto, že môže na súťaži atakovať čas okolo 1:42 min. 

Tempo pretekov bolo na môj vkus veľmi rýchle. Drábik Matúša zdolal už v priamom súboji na prekážkach (aj keď celkom tesne) a teraz sa vydal v ústrety rýchlemu času na 600ke. Matúš sa ho držal ako kliešť, prvá stovka bola za 15 sekúnd, dvojstovka za 31. Náš chalan sa celý čas držal zubami nechtami svojho soka, ten bol už na posledných stopäťdesiatich metroch značne nervózny a neustále sa obzeral, či Malačan neútočí. Na posledných sto metroch však Drábik dokázal ešte prepnúť na vyšší rýchlostný stupeň, kým Matúš niečo podobné nepredviedol. Jeho záver bol veľmi, veľmi slabý a úprimne, dáva to logiku. Matúš už zlepšil techniku na tréningoch, dokáže si dávať pozor na svoj beh. V súťaži však na techniku úplne zabúda, celý čas bežal v obrovskom kŕči a v závere ho toto v kombinácii s jeho nedostatočnými rýchlostnými schopnosťami stálo úspech. Dobehol druhý a ani jeho vylepšené osobné maximum 1:44,14 min nezmiernilo trpkú pachuť posledných metrov. Je celkom zrejmé, že lepšie sa Matúš bude cítiť na dlhších tratiach. Tento rok preňho chystám aj jeden beh na 1500 m, kde opäť viac ide do popredia vytrvalosť pred rýchlosťou. Ale bude musieť rátať s tým, že mu nedám od rýchlostného tréningu pokoj a budem sa snažiť, aby do seba natlačil toľko rýchlosti, koľko bude schopný. Zázraky to nebudú, ale lepšie to bude určite. Stojí za zmienku, že Matúš je na 600ke po dnešku zatiaľ na tretej pozícii v tabuľkách mladších žiakov. 

Laura Holická sa v prvej polovici leta predviedla niekoľkými veľmi sympatickými výkonmi na vytrvalostných tratiach. To ma v tom čase mimoriadne tešilo, keďže Laura je na prvý pohľad rýchlostný typ bežkyne a preto som zvyknutý, že takéto baby ťažšie reagujú na vytrvalostné tréningy. Potom však prišiel august v ktorom prakticky netrénovala a posledný týždeň sa snažila dohnať to, čo už bolo len veľmi ťažké dohnať. Rýchlostne je na tom zhruba rovnako ako predtým, ba dokonca možno aj lepšie. Jej kondícia však utrpela značné škrabance a aj preto budem o rok vyžadovať, aby sa tí, ktorí už budú v kategórii staršieho žiactva zriekli kadejakých iných letných aktivít a venovali svoj čas tréningu. Je to možno tvrdé, no ja nikomu neťahám medové motúzy popod nos. Dnes Lauru čakal štart na 60 a 150 metrov a tiež na 600 m. Ako správna zástupkyňa rýchlostného razenia mala najväčšie “bobky” z behu na 600 m. Napokon to bola disciplína, kde dosiahla najhodnotnejší výkon a mne sa potvrdzuje, že táto baba ozaj môže do budúcna úspešne kombinovať napríklad trate 400 a 800 m. 

Začnem najprv šesťstovkou, ktorú Laura bežala ešte dávno, tri roky dozadu za 2:09,75 min. Potom prišlo obdobie dlhých chorôb, prakticky dva roky bez tréningov a tak… jej návrat k šeťstovke mal pre mňa aj kus emotívnej vzpruhy. Trúfol som si na tip u Laury niekde na úrovni 1:51 min, ale potom som si povedal, že to asi nedá. Čakal som pomalý beh a iba záverečné rýchle metre. Laura po tejto stránke prekvapila. Prvých dvesto metrov sa vyviezla za mladučkou Tatianou Janegovou (ročník 2011) zo Senca. Potom sa vydala v ústrety rýchlejšiemu času a celé posledné kolo už bežala v čele. Na posledných 150 metroch som po Laure ešte kričal, aby skúsila zabojovať o čo najlepší čas. Výkon 1:50,94 min ma celkom potešil. Na mladšiu žiačku to nie je najhoršie, navyše po tom všetkom, čím si prešla a tiež na to, že v lete tým tréningom ozaj veľa nedala. Na druhú stranu si treba otvorene povedať, že Laura je kalendárne (narodená v marci), ale aj biologicky skôr staršia žiačka a tam je výkon 1:50 min značne priemerný. Ak by dnes bežala s formou, akú mala koncom júla, mohlo to byť okolo 1:47 min, ak by ešte mala k sebe silnejšie súperky, mohla by sa vytiahnuť voľakde k 1:45 min. Dnes však Laura celkom jasne vyhrala celú disciplínu 600 m mladších žiačok a to nech jej slúži ako motivácia. 

V behoch na 60 i 150 metrov sa mohla cítiť Laura komfortnejšie, ale podľa mňa ukázala, že nie je čistokrvná šprintérka (chvalabohu). Vzhľadom na jej progres v tréningoch považujem časy 8,93 s (60 m) a 21,60 s (150 m) za slabšie a vidím tu obrovské rezervy. Na Laure sa podpisuje obrovský výpadok z minulých období, aj nestálosť jej tréningovej dochádzky. V mnohom je však nevinne. Technika štartu z blokov je u nej, ako aj u iných našich ekipárov strašidelná, keďže týmto veciam vzhľadom na charakter našej skupiny neprikladám valný význam (veď sme potenciálne bežci na stredné a dlhé trate). Ale asi by som mal, v zime sa skúsime trochu viac pohrať so štartmi. Bojujem u nej aj so správnou technikou. Napriek tomu vidím u Lauriny v tréningu potenciál na zlepšenie na poli šprintov. Ručne meranú stopäťdesiatku už má za 20,79 s, čo dáva už teraz výhľad na elektrický čas na úrovni 21,30 s. V hale to môže byť už pod 21 s a to už bude prvý rok staršia žiačka. Dnes na moje veľké prekvapenie vyhrala okrem 600ky aj celú disciplínu 150 m. To sa veru nestáva, že by niektorý ekipár vyhral šprintérsku, hladkú trať. Opäť však treba na to hľadieť s nadhľadom – mnoho súperiek trénovalo v lete evidetne ešte menej, ako Laura a tak to dnes aj vyzeralo – výkony boli slabé, preto vyhrala. Ešte spomeniem staré osobné maximá (elektronická časomiera) Laury z roku 2018 – 60 m (9,66 s), 150 m (23,83 s). 

No a poďme si spomenúť aj najmladšiu babu Alicu Vavricovú. Tá bude aj budúci rok mladšia žiačka a tak u nej budúci rok nebudem vyžadovať takú poctivú tréningovú morálku, ako u Matúša a Laury. Alica trénovala z celej ekipy v lete najmenej. Napriek tomu na vytrvalostnej báze sa to nijako neprejavilo, Alica je rodená vytrvalkyňa. V tomto ju často prirovnávam k Matúšovi. A platí tu teda na chlp rovnaká zásada – je to mimoriadne slabá šprintérka. Skĺbiť dva antagonisty – rýchlosť a vytrvalosť u nej bude ešte väčší oriešok, ako u Matúša. Ale verím si. Alica už začína chytať “drajv” na rýchlostných cvičeniach agilného zamerania a postupne implementuje tieto schopnosti aj do bežeckého pohybu. A o to ide. 

V behu na 60 m skresala zo starého osobného maxima dosť – 10,67 s (vlani v hale) resp. 10,09 s dnes. Ale už aj Alica musí behať s prehľadom pod desať, myslím, že sa jej to podarí ešte do konca tejto sezóny. V behu na 150 m je to podobné, vlani v hale až strašidelne pomalých 27,11 s a teraz už znesiteľnejších 24,46 s. Na tréningoch už vie 150 m ručne z vysokého štartu okolo 23,70 – takže jej dnešný elektrický výkon na 150ke zhruba zodpovedá, ale taktiež je isté, že stotinky stlačí a v hale už bude behať pod 24. Hlavne zostať v rýchlostnom móde a tlačiť do nej rýchlosť zo všetkých svetových strán

V behu na 600 m vynikol Alicin dlhý a ľahučký krok. Ten je až taký ľahký, že sa nehodí na dynamickú a rýchlu 600ku. Baba bežala v druhom behu, kde neboli také kvalitné súperky, ako napr. Laura. Predviedla však typický vyspelý bežecký výkon a ukázala, ako veľmi jej vyhovujú dlhšie trate (čo teda 600ka nie je ani náhodou…). Svoj beh vyhrala vcelku poľahky, v závere som chcel, aby skúsila ešte vystupňovať svoje tempo. Podobne, ako u Matúša, ani u Alice to už veľmi nešlo… oni sú proste veľmi podobné typy 🙂 Alicin čas 1:56,37 min stačil na celkové 4. miesto. Pre Alicu na záver sezóny chystám tiež aj jednu dlhšiu trať – 1500ku, ktorá sa jej asi bude páčiť ešte oveľa viac, ako 600ka. 

Takže v Trnave to boli dnes samé osobáky. Niektoré boli celkom obstojné, iné slabšie a iné veľmi slabé. Každopádne som videl u ekipákov množstvo pozitívnych momentov, ktoré nás tešia. Najbližšie sa Miška predstaví v stredu v Trnave na poslednom kole Atletickej ligy, ale pobeží opäť iba pomocnú disciplínu 400 metrov. Tých pretekov máme dokonca sezóny ešte dosť. 

Výsledky. Mladší žiaci – 60 m: 1. Svorad (ročník 08 – Nové Zámky) 8,11 s… 12. Bachratý (08) 8,96 s. 60 m prekážok: 1. Svorad 9,61 s, … 3. Bachratý 10,80 s. 600 m: 1. Drábik (08 – Partizánske) 1:41,20 min, 2. Bachratý 1:44,14 min. Mladšie žiačky – 60 m: 1. Tatarková (09 – Čadca) 8,65 s, … 4. Holická (08) 8,93 s, 48. Vavricová (09) 10,09 s. 150 m: 1. Holická 21,60 s, … 20. Vavricová 24,46 s. 600 m: 1. Holická 1:50,94 min, … 4. Vavricová 1:56,37 min. Dorastenky – 100 m: 1. Záborská (05 – Stavbár Nitra) 12,82 s, … 19. Salayová (05) 14,06 s. 300 m prekážok: 1. Mlíchová (06 – Trnava) 47,23 s, 2. Salayová 47,65 s. 

 

Jakub Valachovič