V Trenčíne už parádnejšie – osobáky už aj tešili

Trnava (4. 9. 2021). V našom atletickom putovaní sme tentoraz zakotvili v Zlatovciach, čo je mestská časť Trenčína. Tu sa nachádza športová škola aj so svojim atletickým areálom. Miestny oddiel Slávia Trenčín tu dnes organizoval kolo ligy staršieho a najmladšieho žiactva pre oblasť západného Slovenska. 

My z Malaciek sme opäť štartovali mimo súťaž, podobne, ako pred týždňom v Trnave. Duo našich mladších žiakov Matúš Bachratý a Laura Holická sa dnes muselo vtesnať medzi konkurenciu starších žiakov a žiačok, ale išlo im to celkom dobre. Náš cieľ zostal nezmenený – rovnako ako v Trnave – zbierať skúsenosti a zvykať si na súťaže. Dá sa povedať, že za “chodu” dokážeme efektívne odstraňovať viaceré chyby u ekipákov a to je dobre. Dnes vládlo nielen v Trenčíne nádherné počasie a domácich usporiadateľov musím pochváliť za skvelú organizáciu a dodržanie časového harmonogramu. Boli to pekné preteky. 

Obaja naši ekipáci mali na programe dve rýchlostné disciplíny – 150 a 300 metrov. Pre menej rýchlostne zdatného Matúša Bachratého to bola dôležitá zastávka na ceste k jeho rýchlostnému progresu. Môžem konštatovať, že som bol dnes s jeho vystúpením všeobecne spokojný a chalan podal asi maximum toho, na čo za daných okolností má. Minulý týždeň sa vyhol behu na 150 m, keďže som mu určil tri iné disciplíny. Tak dnes mal rest a okolo štvrť na dve popoludní zakľakol do blokov, aby prekonal svoj starý osobný rekord 22,56 ešte z roku 2019 z bratislavskej haly Elán. 

Medzičasom sa Matúš dostal na tréningoch na úroveň 21,60 s ručne a z vysokého štartu, preto som veril, že pod 22 sekúnd môže chalan už bežať. Komplikáciu predstavoval jemný vetrík, ktorý na cieľovej rovinke fúkal do tváre pretekárom. V Matúšovom behu podľa vetromera nebol až taký mierny, dosiahol intenzitu 1,7 metra za sekundu. Napriek tomu náš chalan dnes vyzeral veľmi dobre, optimisticky naladený a plný chuti súťažiť a zlepšovať sa. Jeho výkon na 150ke ma veľmi potešil, keď nielen vyhral svoj vlastný rozbeh číslo 4, ale zastavil časomieru na cifre 21,51 s. Zlepšil si tak tréningové maximum na našej dráhe v Malackách, čo znamená, že Matúš už musí byť (!!!) schopný behať na tréningoch pod 21 sekúnd. Takýto čas som nečakal a úprimne som mu pogratuloval. Bolo vidno, že je spokojný – v celkovom poradí starších žiakov (čiže hlavne chlapcov 2006 a 2007) sa Matúš umiestnil na 14. mieste. Napriek tomu, že to nie je žiadny talentovaný šprintér, z mladších žiakov dosiahol druhý najrýchlejší výkon

Vyčítal som mu akurát záverečné metre a jeho nedostatočnú prácu rúk, ktorá pramenila z nadmerného upnutia sa na výkon a nie toľko na techniku. Matúš však aj v technike pomaly a isto napreduje. V behu na 300 m korunoval svoj vydarený deň časom 45,04 s. Aj tu má rozhodne čo technicky ešte zlepšovať, ale dá sa povedať, že zvládol taktické pokyny a dobre si rozložil sily. V tejto disciplíne má ešte spred dvoch rokov z republikového finále Čokoládovej tretry v Košiciach čas 48,88 s, takže aj tu sa ukázalo, že za dva roky urobil značný posun vpred. A som si istý, že je iba otázka času, keď bude ako starší žiak behať na úrovni 43 s, čo naňho, ako na prototyp bežca s prevahou červených svalových vlákien, bude dostatočný výkon. V celkovom poradí starších žiakov mu patrila piata priečka a medzi mladšími žiakmi už nemal na trojstovke premožiteľa

Laura Holická prežívala pred štartom opäť akési čudné stavy, ktorým som sa ja s Matúšom skôr úprimne zasmial. Vôľa a chuť podať výkon a na druhú stranu nervozita z toho, že dlho bola odlúčená od pretekárskych dráh, rovná sa kolízia. Teplý vzduch sa zrazil so studeným a je z toho búrka. V Laurinom prípade sa zdá, že to má skôr lepší efekt a dá sa u nej hovoriť o “zdravom” strese, aký mávajú športovci pred výkonom. Tento stres je žiaduci a dokáže zmobilizovať atléta po stránke mentálnej i fyzickej, hoci ten pred štartom cíti v krku niečo, ako knedľu, ktorú nemôže za nič prehltnúť. Oproti Trnave minulý týždeň, teraz vyzerala už Laura zase o kus lepšie a nebezpečnejšie. 

V behu na 300 m som jej radil, aby rozbiehala tempo voľne, dbala na ľahký beh a ľahký prejav. Fučalo tu, ako som už spomínal, pre trojstovku dosť sprosto. V Trenčíne je presne 300-metrový ovál, na prvej rovinke bežcov hnal dopredu vietor do chrbta, na susednej však fučal proti nim. Preto som chcel, aby Laura v úvode ušetrila fyzické sily a zamerala sa na druhú polovicu trate, kde bude musieť čeliť únave z prvej polky a k tomu protivetru. Nedostatok skúseností u Laury spôsobil však to, že baba rozbehla prvých 150 metrov vlažne. Veľmi vlažne. Za 25 sekúnd. V druhej polovici kola prepla na vyšší rýchlostný stupeň a zrazu súperka, domáca Júlia Drľová z Trenčína, ktorá dovtedy bola pred Laurou, strácala kontakt. Laura sa prihnala do cieľa ako vlna cunami a zastavila čas na cifre 46,83 s. To pravda nie je čas, aký má ona vo svojich možnostiach, ale s prvou stopäťdesiatkou za 25 sekúnd je to napokon výborný výkon. Lebo netreba ťažkú algebru na to, aby sme si vypočítali, že druhú “stopajdu” prebehla niekde okolo 21 sekúnd a to je už značný rozdiel. 

Baba si po dobehnutí sypala popol na hlavu, že rozbehla disciplínu tak pomaly. Ja si však myslím, že to bude mať do budúcna jedine dobrý efekt.  Pre novicku, akou ona je, je lepšie, ak vie, že má stále obrovské rezervy. Zároveň chcem u nej docieliť, aby dokázala rozhodovať súťaže v záverečných metroch a pre strednotratiarku je pomalší úvod a svižný záver vhodnejší, ako napáliť prvú polovicu a potom sa “doplaziť po štyroch”. Takže Laura nemusela zúfať, ukázala, že má na 300ke ešte do budúcna “z čoho”. Aj s týmto “časom nečasom” sa dokázala umiestniť na piatom mieste medzi staršími žiačkami a pred seba pustila iba jednu mladšiu žiačku. 

Čo zbabrala na trojstovke, dokázala Laurina krásne dohnať na stopäťdesiatke. Síce sa dá povedať (s nadsázkou), že aj na predošlej disciplína bežala v skutočnosti “iba 150 m”, ale to bol letmý údaj. Zaujímala ma 150ka z blokov. Minulý týždeň Laura prekvapivo vyhrala beh mladších žiačok v Trnave na 150 m časom 21,60 s. Už vtedy som písal, že tento čas neukazuje u Laury jej skutočné možnosti a tipujem ju niekde na 21,30. Tak som bol zvedavý, či mi to vyjde. Organizátori ju zaradili do druhého behu. Ekipáčka vyrazila s razanciou, sebe vlastnou – až mi to pripomínalo jej raketové nástupy na detských behoch, pred tým, než na dlhý čas ochorela. 

A valila sa po dráhe, technicky tiež už celkom fajn (ruky musí zlepšiť). Najmä musím kvitovať Laurin odraz z členku, ktorý sa dá ešte akiste upraviť. Biologicky je Laurina už skôr staršia žiačka a medzi jej obrovskú prednosť patrí sila dolných končatín. To sa ukazuje aj pri doplnkových cvičeniach, akým je napríklad výskok z kľaku do drepu, teda na chodidlá. Jej tieto veci idú náramne a nemala by problém ani zdvíhať ťažšie činky v posilke, čo samozrejme momentálne nebudem ani skúšať, keďže na to je času dosť a ona disponuje prirodzenou silou. Rýchlosť však netreba zamieňať so silou, či je ozaj rýchla alebo silová, ukáže čas. Moja povinnosť je s ňou rýchlosť brúsiť, ako sa len najviac bude dať. Späť k behu –  do cieľa opäť vpálila v plnej paráde a čas 21,21 s ma veľmi potešil. Síce tam po úprave pribudla potom ešte jedna stotinka na 21,22, ale to je úplne fuk. Laura sa neohrozene blíži k hranici 21 s a už by som sa ani nečudoval, ak by ju dokázala prekonať ešte do konca hlavnej sezóny, čiže v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov. V kombinácii s jej veľmi uspokojivými aeróbnymi vlastnosťami sa teda zdá, že baba ozaj môže ašpirovať do budúcna na osemstovky. To však musí v tomto veku najmä brúsiť rýchlosť. V celkovom poradí starších žiačok ju zdolali iba dve pretekárky, medzi mladšími žiačkami už Laura nenašla adekvátnu súperku

Ďalšie a zrejme posledné preteky z kategórie “cvičných” bude mať naša mladšia ekipa 8. septembra v Bratislave a už teraz sa ukazuje, že to môže byť opäť veľmi zaujímavé z pohľadu prepisovania osobných maxím. Už o pár dní čaká však poriadne ostrý štart našu dorastenku Mišku Salayovú, ktorá pobeží v utorok 7. septembra v Čechách na Veľkej cene mesta Tábor osemsto metrov. 

Jakub Valachovič