V Tábore Salayka stotinu od vyrovnania osobáku a štvrté miesto

Tábor (7. 9. 2021). Druhý najlepší čas sezóny i v živote si zbehla Michaela Salayová na medzinárodnom atletickom mítingu v Tábore. Viac, ako čas, však vynikne jej celkové štvrté miesto medzi ženami, kde štartovali aj dve olympioničky z nedávnych olympijských hier v Tokiu. 

V Tábore sa v utorok konal už 60. ročník Veľkej ceny Tábora. V minulosti sa tieto preteky konali aj za početnej kulisy divákov a na Štadióne Mieru, hneď pri umelom jazere Jordán, panovala vždy skvelá atmosféra. Tento rok to bolo trochu inak, ale… treba si uvedomiť okolnosti. 

Miška Salayová zavítala prvý raz v živote do Južných Čiech a cestovala do Tábora s vedomím, že organizátori ju na základe jej osobného maxima vybrali do hlavného behu na 800 m. V tom istom behu sa mali predstaviť aj dve české reprezentantky, ktoré sa predstavili na OH v Tokiu na 1500 m – Kristína Mäki a Diana Mezuliáníková. Miška si mohla v nabitom behu vylepšiť osobné maximum, ale to úplne nevyšlo. Avšak… treba si opäť uvedomiť, za akých okolností. 

Do Tábora som aj ja, ako pretekár, v minulosti veľmi rád chodil. Nikdy som tu však nezbehol dobrý výsledok, ale ja som tých dobrých výsledkov nebehal vo všeobecnosti nikdy nejako veľa 🙂 Organizácia tohto mítingu sa mi však vždy páčila a rovnako tak aj samotné mesto Tábor. Vždy som do Tábora cestoval vlakom, tento rok som sa rozhodol, že použijem auto, lebo vlakom sa cesta do Tábora nutne predlžuje a sedieť celý čas vnútri s rúškom nie je asi ideálna predstava. Chcel som ešte pred súťažou Miške ukázať krásny historický stred mesta, ktoré bolo centrom husitstva, teda akéhosi náboženské hozmýšania ľudí, ktorí sa po upálení českého katolíckeho kňaza Jana Husa v 15. storočí zorganizovali do vzbury voči vtedajším praktikám cirkvi a vládnucej monarchie Habsburgovcov. A Tábor bol postavený práve v tomto čase a stal sa hlavným bodom revolucionárov, ktorých viedol už o pár rokov slávny vojvodca Jan Žižka. Ten má v centre Tábora prirodzene sochu, ale celé historické mesto je spleť uličiek, z ktorých na vás dýcha stredovek na každom kroku. 

Návštevu mesta sme však, aspoň pre tento rok, nestihli, keďže sa nám aj cesta autom značne predĺžila. Na štadión sme prišli zhruba dve hodiny pred štartom a tam už nebol priestor na prechádzky, ale iba na hodinový relax po ceste. Za obdobie zhruba päť rokov, čo som v Tábore nebol, sa veľa vecí zmenilo. Na štadióne pribudla sto metrová rozcvičovacia rovinka, na oboch stranách zakončená pieskovým doskočiskom. Vstup na štadión je teraz spojený s areálom prírodného kúpaliska v jazere Jordán. Na strane, kde obvykle bývala tribúna, sa teraz týči novostavba športovej haly, v ktorej by mali mať svoje miesto aj atléti. Podrobnosti som nezisťoval, ale celkom evidentne sa tu pracuje ostošesť a táborskí tak budú mať zrejme veľmi dobré podmienky na rozvoj atletiky. 

Na tomto mítingu vždy štartovali aj poprední českí atléti a kvalita pretekov sa tak dostávala celkom vysoko. Tento rok sem mnoho zahraničných atlétov neprišlo pre reštrikcie spojené s covidom 19, čo však v súčasnej dobre, keď už sa každý (takmer každý) môže dať zaočkovať, nie je úplne pochopiteľné. Program mítingu sa zredukoval do necelých troch hodín. Trúfnem si povedať, že tunajšie memoriály – Jana Pána na 800 m mužov a Heleny Fuchsovej na 800 m žien, boli najkvalitnejšie obsadené disciplíny podujatia a zároveň priniesli aj najlepšie časy. Ako som písal, cez víkend som sa dozvedel, že našu ekipáčku vybrali do najsilnejšieho behu A, čo som s vďakou prijal a tešil sa, že Miška pobeží v kvalitnej konkurencii.

Za kvalitnú konkurenciu pre Mišku nemôžem samozrejme zatiaľ považovať duo českých reprezentantiek MäkiMezuliáníková, ani Írku Katie Kirk. Tieto ženy behávajú na svetovej úrovni a majú osobáky na 800 m tesne nad hranicou 2:00. To sú méty, kam Miška v 16. rokoch nemôže siahať. V štartovej listine však ešte cez víkend svietili iné zaujímavé mená pre nás – Šilhavá (2:12,52), Koletová (2:14,50), Kopecká (2:14,27), Zoubková (2:15,50). Najmä tieto mená nás mali zaujímať a Miška mala byť v A finále ako ôsma k týmto siedmym ženám. Bohužiaľ – tu sa veci zmenili a trio Šilhavá, Kopecká a Koletová napokon v Tábore neštartovalo. Kristína Mäki nám už pri príchode na štadión povedala, že B beh žien tým pádom ani nebude a všetky prihlásené dievčatá sa zmestia do A behu. To bolo sklamanie. Jediná papierová súperka pre Mišku tak zostala Barbora Zoubková z Pardubíc. Ten beh potom tak aj vyzeral.

Pred štartom sa ešte uskutočnilo symbolické položenie kytice do prvej dráhy na štadióne, ktorá je symbolom pre bežcov na stredné a dlhé trate, keďže je najčastejšie využívaná. Kyticu pokladal manžel zosnulej Heleny Fuchsovej a jej tréner, nasledovala minúty ticha za športovkyňu, ktorá vlani podľahla rakovine a ktorú si ja pamätám ešte zo svojich tínedžerských časov, keď bežala finále na 800 m na OH v Sydney v roku 2000 a skončila piata. 

Po štartovom výstrele sa odvíjal sled udalostí tak, ako sa dal očakávať vzhľadom na rozloženie síl v behu. Dopredu sa vyrútilo kvarteto žien Mäki – Mezuliáníková – Kirk a ešte vodička Anna Šimková, ktorá mala po 400 metroch odstupovať. Za touto skupinou, ktorá logicky na seba strhávala najväčšiu pozornosť, sa od začiatku vytvorili dva samostatné bloky. Jeden tvorilo duo Zoubková a naša Salayová a za nimi bežali prevažne žiačky, ktoré mali pôvodne figurovať v B behu. Takto to bolo a na tomto sa nič nezmenilo až do konca. Miška predvádzala veľmi solídne predstavenie a vďaka Zoubkovej sa bežali úvodné stovky metrov svižne. Pri pohľade na medzičasy, ktoré som bol schopný na stopkách zachytiť, to bola najsvižnejšie rozbehnutá osemstovka, akú kedy Salayka na súťaži bežala. 

Úvodný medzičas na 200 m bol niekde na hranici 30 sekúnd. Bol som presne na opačnej strane štadióna, ale odhadoval by som, že Miška bola na medzičase pod 30 sekúnd, čo je na ňu v tomto veku celkom drsné. Samozrejme, že sa spomaľovalo, ale zase nie až toľko. Elitné ženy prebiehali v Tábore prvé kolo za 58 sekúnd, čo beháva svetová extratrieda, keď ide zlomiť hranicu dvoch minút (Athing Mu na OH v semifinále tuším z 57 sec dala 1:58 a to ten záver šla vypustene…). Zoubková a Salayová boli na štvrťke za 65 sekúnd, takto svižne Miška nikdy nebežala prvé kolo. Áno, raz, ako žiačka bežala 66 sekúnd a zle na to doplatila, keď do cieľa došla skoro krokom v čase okolo 2:24. 

Sám som bol zvedavý, ako si bude naša ekipáčka počínať v druhom okruhu. Za veľa vďačila práve Pardubičanke Zoubkovej, ktorá predviedla kus skúseností a dokázala aj sama diktovať ostré tempo. Na méte 600 m som stopol medzičas okolo 1:40 min, čo je najsvižnejšia 600ka v Miškinom živote. Od svojich časov v mladších žiačkach túto trať nebežala. Z 1:40 sa dal zbehnúť veľmi solídny čas. Treba však samozrejme kalkulovať s únavou a narastajúcim oxidatívnym stresom pretekárky, ktorý sa okrem zvýšenej úrovne laktátu prejavuje prítomnosťou vodíkových iónov, ktoré znižujú pH v krvi. Toto sú tie veci, ktoré sa primárne tréningom ovplyvňujú a ukážu sa najmä v posledných metroch pretekov. Miške po tejto stránke patrí veľká poklona, že dokázala v poslednej zákrute ísť cez Zoubkovú a na posledných stopäťdesiatich metroch zabrala, ako len jej to jej unavené telo dovolilo. Žiaľ, už to bolo pomalé a chýbal aj adekvátny tlak od súperiek. Miška dobiehala na celkovej štvrtej pozícii a v cieli bola trochu sklamaná, lebo jej nový osobný rekord ušiel iba o dve stotiny – 2:17,30 (2:17,29 má z osobák z Košíc). 

Počítal som, že posledná dvojstovka bola zbehnutá už ozaj veľmi pomaly – za 37 sekúnd. To sú práve limity, na ktorých treba pracovať. Miška ukázala, že rýchlosť už u nej nie je až taká slabina a ja osobne vidím určitý posun, ktorý sme dokázali spraviť v tejto sezóne. A bola to sezóna, ktorá proste svojím rozsahom nestačila pokryť straty, ktoré vznikli v uplynulých dvoch rokoch, keď pretekárka miesto poriadneho tréningu laborovala s rastovými štrbinami a lapala po dychu pri problémoch so železom. Puberta ju vyškolila, ale na druhú stranu ukázala, že Miška sa nevzdáva a je bojovníčka. V takom malom to predviedla aj v Tábore a ja jej nemôžem nič vytknúť. Ukázalo sa ďalej, že ešte stále sú u Mišky značné nedostatky v aeróbnej a zmiešanej vytrvalosti, čo sú faktory, ktoré primárne budeme riešiť v nasledujúcich vyše dvoch mesiacoch (najbližšie už o dvanásť dní v Tatrách). No a úroveň rýchlostnej vytrvalosti a schopnosti udržať intenzívny, rýchlostný výkon po dlhší čas a nedobiehať do cieľa za 37 sekúnd, to bude primárna úloha počas zimného obdobia. 

Hoci to v Tábore s dobrým časom a napokon ani s lepšími súperkami nevyšlo, akiste malo pre Mišku význam zúčastniť sa na takomto podujatí. Pre šestnásťročné dievča, ktoré prijíma atmosféru ako huba vodu a všíma si všetko okolo veľkej atletiky, sú to obrovské skúsenosti a životné zážitky. Prvý raz ekipáčka bežala v jednom behu s pretekárkami, ktoré pred pár týždňami videla v televízii na olympiáde – Dianou Mezuliáníkovou, ktorá sa dostala do semifinále na 1500 m a Kristínou Mäki, ktorá bola na rovnakej trati vo finále. Mal som radosť, že Miška mala radosť a že bola očarená. Najmä bola spokojná s tým, ako sa tentoraz vyrovnala s tlakom, keďže ona vôbec nevedela, že jej mnohé súperky “odpadli” zo štartu a že úroveň behu nebude až taká vysoká, ako som jej vravel. 

Máme pred sebou ešte penzum práce a táto sezóna už žiadne zázraky neprinesie. Napriek tomu ale verím, že Miška si v posledných dvoch štartoch tejto sezóny ešte dokáže zlepšiť aj osobné maximá. Už v sobotu ju čaká ďalšia (a posledná) osemstovka v rámci Memoriálu Tomáša Babiaka v Bratislave, kde možno môže naraziť na ešte lepšiu konkurenciu (alebo povedzme vhodnejšiu), akú mala v Tábore. No a nasledujúci víkend v Trnave na majstrovstvách Slovenska do 23 rokov zakončí Miška dráhovú sezónu behom na 1500 m, na ktorý sme teda netrénovali vôbec a bude to čisté dobrodružstvo a test, ako je schopná vyrovnať sa s takmer dvojnásobnou porciou metrov z rýchlostne ladených tréningov posledných týždňov. 

Jakub Valachovič

 

 

1 61 Kristiina Mäki 91 PSK Olymp Praha, z.s. 3 SB2:02.29
2 68 Diana Mezuliáníková 92 PSK Olymp Praha, z.s. 4 SB2:02.45
3 45 Katie Kirk 93 Ireland 5 2:03.34
4 83 Michaela Salayová 05 Slovakia 8 2:17.30
5 109 Barbora Zoubková 93 Hvězda Pardubice z.s. 7 2:18.21
6 12 Tereza Burlová 06 TJ Baník Stříbro, spolek 1 2:23.45
7 31 Barbora Hesová 03 TJ VS Tábor, z. s. 2 SB2:24.21
8 41 Denisa Jansová 02 TJ Sokol Hradec Králové 8 2:28.94
9 79 Michaela Rozmušová 05 TJ VS Tábor, z. s. 2 2:34.00
94 Anna ŠimkováPACE 98 ASK Slavia Praha 6 DNF