V Zámkoch zopár veľkých vecí a výborné baby

Malacky (23. 10. 2021). S ekipou sme sa pustili do poctivej aeróbnej tréningovej driny. Máme už takmer za sebou úvodný mezocyklus zameraný na obdobie, vyplnené dlhodobými a pomalými intervalovými tréningmi, kontinuálnymi a fartlekovými behmi s občasným doplnením rýchlostnej sily v kopčekoch a ľahkou činkou. V rámci tohto mezocyklu sme sa zúčastnili aj prvých jesenných pretekov – majstrovstiev západoslovenskej atletiky v krose v Nových Zámkoch. 

Jedna horúca novinka, ktorú už sme avizovali pred pár týždňami na našom facebookovom profile, zostala však na našom webe opomenutá. Naša niekdajšia ekipácka hviezda Zuzana Švejdová, niekoľkonásobná slovenská šampiónka v rôznych disciplínach a v rôznych kategóriách s reprezentačnými zárezmi, sa po vyše dvoch rokov vrátila do našej ekipáckej rodiny. Úprimne, našej dorastenke Miške Salayovej chýbala adekvátna tréningová sparingpartnerka, keďže mladšie baby Laura Holická a Alica Vavricová sa iba hľadajú a zvažujú, na akej úrovni vlastne chcú atletiku robiť. Miška po tejto stránke ide rovno a prekážky (a je ich dosť) striedavo prekračuje, občas ich musí aj pracne podliezať, inokedy ich odkopne s razanciou sebe vlastnou. Ale posťažovala sa, že by chcela po tejto strastiplnej ceste kráčať s nejakou spriaznenou dušou. Tak som zrealizoval myšlienku, ktorá mi v hlave vŕtala už dávnejšie, zavolal som dievča, ktoré som pred vyše dvomi rokmi poslal z ekipy preč. 

Bolo to rozhodnutie, ktoré som si nemusel dva razy premeriavať a vyčkávať. Zuzka sa v období, v ktorom nebola našou súčasťou, mohla zamyslieť nad svojimi minulými počinmi a spočítať si, čo nadobudla a čo stratila. V devätnástich je to zjavne iná Zuzka Švejdová. Viacero ľudí mi v lete roku 2019 vyčítalo, že vyhadzujem talent, ktorý akurát potrebuje pomocnú ruku a trochu pochopenia, aby sa zorientovalo v bludisku nástrah a lákadiel. Nepristal som na tieto reči, naopak riadil som sa zásadou môjho dobrého trénerského priateľa Jaroslava Vlčka, ktorý mi povedal, že ak tréner nemá zásady a nebazíruje na nich, nemôže si vážiť samého seba. A ja nechcem nikdy skĺznuť do roviny, že si zo mňa zverenci budú robiť dobrý deň (hoci mi všetci v skupine tykajú a mám s nimi nadmieru priateľský vzťah), budú si oni určovať čo a ako, prípadne mi budú moju prácu zásadným spôsobom narúšať ich rodičia. V takýchto prípadoch volím zásadu pozrieť sa sám na seba do zrkadla bez toho, aby som si musel pripadať ako vyhoretý blázon a urobiť nejedno drastické opatrenie.

Niekdajšia opora AK Borský Svätý Jur a AC Malacky vedie v poslednom období vyrovnaný život. Dokončuje si štvrtý ročník strednej odbornej školy, hľadá si brigády a budúce uplatnenie, našla si partnera, s ktorým už je vyše dva roky a ktorý ju podporuje. Najnovšie teda dostala nový impulz -možnosť návratu tam, kde pred pár rokmi náhle skončila nedopísaná strana. Môžem len konštatovať, že Zuzka napriek tomu, že za celý čas systematicky do atletiky nepichla, behať nezabudla. Naopak – vrátilo sa dievča, ktoré má fantastické telesné miery – 166 cm výšky a 48 kíl váhy – lepšie parametre, ako napríklad etiópska superhviezda a držiteľka svetového maxima na 10 000 m Letesenbet Gidey – 166 cm a 50 kg. Samozrejme, že toto je iba jeden z desiatok pohľadov, ale úprimne, koľko mladých ženských bežkýň na Slovensku sa môže rovnať s Afričankami aspoň z pohľadu telesných proporcií? Minimum. Nieto potom už v otázke výkonnosti, rozloženia svalových vlákien a iných vecí, ktoré momentálne netreba vôbec otvárať…

Zuzka má evidentne v hlave už “upratané” a môže ďalej plniť funkciu aktívneho vzoru pre mladšiu kolegyňu Salayovú. Tá, ako maličká, prišla k nám do ekipy aj preto, že obdivovala o tri roky staršiu Švejdovku. Zuzka na svojej ceste zle zakopla a spadla. Miška je teraz v jej veku a zatiaľ podobnú chybu neurobila. A to napriek tomu, že mnoho mužských trénerov ju odsúdilo na zatratenie už len preto, že Salayka má peknú tváričku a telo modelky 🙂 Mimochodom jej telesné parametre 173 cm a 53 kilogramov tiež nie sú na zahodenie a sú porovnateľné so svetovou špičkou (napríklad svetová rekordérka na 1500 m Genzebe Dibaba – 168 cm a 52 kg). Ak niekoho náhodou dojíma, že tu riešim, u žien tabuizovanú problematiku telesnej výšky a najmä váhy, nech radšej rovno prestane čítať – toto je šport a nie lekcia bontónu 🙂 A aby som to dokončil, tá Miška, ktorej nik moc neveril a neverí, dosiaľ drží. Je disciplinovaná, v mnohých veciach príkladná a veľmi pracovitá. Slovami politického stroskotanca v susednej Českej republike, Jiřího Paroubka –  “vážení – kto z vás to má?” 

Dva posledné týždne tak na tréningoch vidím bok po boku svoje dva najväčšie talenty, s akými som sa v doterajšej trénerskej činnosti stretol. Porovnával som ich na fotografiách spred pár rokov a videl množstvo spomienok z ich detských úspechov. Ak by som v roku 2017 alebo 18 mohol vidieť tieto dve dievčatká s odstupom troch rokov a videl ich spoločne behať – bral by som to všetkými desiatimi. Pretože udržať si talenty a byť pritom dostatočne prísny a zásadový – to nie je tiež žiadna jednoduchá vec. Toto sa zatiaľ darí a ja dodatočne ďakujem aj Miške, že ma k tomuto rozhodnutiu naštartovala. Asi (a azda) sme všetci získali a malo to takto byť. Teraz obom slečnám držím palce a verím, že ich spolupráca bude založená iba na vzájomnom rešpekte, priateľstve a spolupráci a nezamieša sa do toho osočovanie, intrigy a nenávisť. Aj to sme už v ekipe zažili, každopádne s odchodom konkrétnych ľudí sa azda tento neduh vytratil. Bodaj by…

Teraz už do horúcej súčasnosti. Ako som písal, ekipáci sa nachádzajú v období ľahkej aeróbnej prípravy. To znamená, že pri jednotlivých kontinuálnych bežeckých tréningoch ekipa behá na úrovni svojich aeróbnych prahov, dýchanie zvláda pohodlne cez nos, dbá na techniku a pri behu má prežívať harmóniu. Jeseň býva najkrajším obdobím v ročnom cykle. Nám nezačala šťastne, keď sme museli zrušiť plánovaný kemp vo Vysokých Tatrách. Ale aj bez toho sa zdá, že je o čo stáť. Miška reaguje veľmi pozitívne na vytrvalostne ladený tréning. Zuzka je s nami iba úbohé dva týždne, ale jej progres je jednoznačný. Dievčence Alica Vavricová a Laura Holická zatiaľ ešte nevedia, ako chcú atletiku robiť a sú otázne. V rámci možností sa snažia, hoci sa u nich nedá povedať, že by disponovali tou ctižiadosťou, akou sa prezentovali v ich veku Zuzka a Miška. Ono to však nie je jednoduché nájsť takéto typy, u Alice a najmä u Laury však nie je nič vylúčené. 

Čo je negatívne – nebehajú nám chlapci. Kubo Kopiar má opakujúce sa problémy s pravou nohou, konkrétne s bolesťou v achilovke. Už dávnejšie sme operovali s možnosťou, že achilovka je v poriadku, ale problém je v lýtku. Najnovšie vyšetrenie u fyzioterapeuta Miroslava Dlhoša naznačuje, že Kubov problém vychádza z oblasti spodnej chrbtice a ďalšie týždne sa teda zameriame na túto časť jeho tela. Smolu má náš mladší žiak Matúš Bachratý, ktorý je po Miške a Kubovi tretí najväčší pracant v ekipe a na rozdiel od mladších dievčat si ide jednoznačne za svojím cieľom. O to viac mrzí, že momentálne nemôže behať, pretože ho bolí koleno. Fyzioterapeut má podozrenie na drobné poranenie menisku a odhaduje to na poranenie mechanické (zlé došliapnutie, úraz…). Matúš však úraz nemal a tak uňho spravíme vyšetrenia a budeme jeho stav konzultovať s ortopédom a prípadne s podiatričkou Denisou Mertl. Každopádne – s kolenami nie sú žarty a je nezmysel u trinásťročného chlapca, ktorý už narástol na 173 cm a predikcia siaha ešte o niekoľko čísiel vyššie, tlačiť na pílu a hnať ho cez bolesť. Matúš sa musí teraz obrniť trpezlivosťou, prečkať toto obdobie a dokázať, že v ťažkých chvíľach nezakolíše. Bude to ťažké, ale ja mu verím 🙂

Chlapci tak z jesenného krosového obdobia definitívne vypadli a našu česť budú chrániť na krosovom poli iba dievčatá. Alica a Laura v mladších žiačkach, najmä však Miška v dorastenkách a Zuzka v juniorkách. Cieľom je však skôr halová sezóna a predovšetkým konečne celistvá a systematická sezóna 2022. Krosy pôjdu naše baby viac-menej z plného tréningového zaťaženia. Tak sme boli zvedaví napríklad na to, ako si Miška a Žužu budú počínať na súťaži, keď po niekoľkých týždňoch behania v ľahkých pásmach a vyloženého dýchania nosom, budú vystavené súťažným podmienkam

Môžem konštatovať, že po tejto stránke to dopadlo veľmi uspokojivo. Kým najväčšie favoritky v juniorskej kategórii (napríklad Šišoláková, Hazuchová, Pavelicová) sa Novým Zámkom vyhli, v dorastenkách na seba narazili dnes zrejme aj najväčšie papierové favoritky na krosový titul zo všetkých Sloveniek – Malačanka Salayová a Jabloničanka Režnáková. Dve kamarátky už zviedli tento rok tuhý boj o post slovenskej dorasteneckej dráhovej kráľovnej na 800 m v Košiciach a lepšie z tohto súboja vyšla naša ekipáčka. V Nových Zámkoch by sa dalo povedať, že šlo o predohru ich veľkého súboja na krosových národných majstrovstvách, ktoré sa konajú za mesiac v Dubnici nad Váhom. Obe baby sú momentálne v plnej príprave a tak ich skutočná kvalita zostáva zahalená rúškom tajomstva a z dnešného výsledku nemožno vyvodzovať jednoznačné súdy. 

Miška Salayová však na krásnej trávnatej trati, ktorá vedie tradične pri vedľajšom ramene rieky Nitra v mestskej časti Sihoť nezaváhala a po úvodných dvoch kilometroch, ktoré bežala po boku Lucky Režnákovej, si dopriala pocit krásneho sóla, ktorým nadelila svojej konkurentke v cieli 25 sekúnd na 2,5 kilometrovej trati. Miška bežala celý čas v očividnej pohode a technicky ladne. Platí, že Salayka nie je čistokrvná vytrvalkyňa, ale na vytrvalosť očividne dobre reaguje a dokáže aj v ranných fázach kondičnej prípravy na súťaži behať v obrovskej pohode. Miška má všetky dôvody na optimizmus, jej vyšetrenie u fyziopterapeuta Dlhoša dopadlo nad očakávania a momentálne nemá žiadny zásadnejší problém. Veľmi som za to rád, lebo Miška si to zaslúži, ako málokto. 

Ak som s víťazstvom Mišky nejako počítal, dnešné vystúpenie Zuzky Švejdovej ma priklincovalo. V pozitívnom slova zmysle. Jej beh spojili so staršími žiačkami a ženami, keďže junioriek sa na štarte stretlo málo – 3, slovami tri. Zuzka mala proti sebe napríklad našu dobrú kamarátku z Jablonice Simonku Hrajnohovú, ktorá je celkom evidentná pracantka a srdciarka v behoch. A čo jej príroda nenadelila v talente, doháňa táto slečna svojou usilovnosťou. Neprináleží mi hodnotiť cudzích atlétov, azda mi to Simonka odpustí. Ale dovolím si drobnú reminiscenciu na nedávne leto. Zuzku na cestných pretekoch v Borskom Svätom Jure na trati 6,6 km Simonka zdolala vcelku presvedčivo o 27 sekúnd. Teraz Žužu dva týždne po sebe naplno zarezáva s Miškou a výsledok z dnešných pretekov bol diametrálne odlišný – Simonku na 2,5 km trati porazila o rovných tridsať sekúnd. Je v tom akiste aj kus nespravodlivosti, ale opäť sa potvrdzuje, že talentu netreba príliš veľa a čoskoro sa presadí (Česi na to majú výraz “o parník”) pred konkurenciou. Tak to je a nič zásadné sa s tým nedá robiť…

Zuzka však dnes, hoci jasne viedla vo svojej juniorskej kategórii, bojovala o celkové víťazstvo do posledných metrov a sekúnd. Medzi žiačkami natrafila na prekvapujúce piešťanské meno – Elišku Drahovskú, súperku, ktorá je od Zuzky o celých päť rokov mladšia. Táto mladá slečna, v skutočnosti len prvým rokom staršia žiačka, sa po polovici trate odpútala a udržiavala si pred návrátivšou ekipárkou konštantný dištanc zhruba tridsať metrov. V závere však Žužu predviedla niečo nevídané – drvivý finiš, aký som u nej snáď ešte nevidel. Alebo iba málokedy. Zhruba sto metrov pred cieľom strácala na Drahovskú dvadsať metrov, ale zaradila na taký rýchlostný stupeň, že na to jej mladšia súperka nemohla reagovať. Pár metrov pred cieľovou páskou Zuzka slávila víťazstvo. Klobúk dolu však pred mladou Eliškou. Neviem teraz, či táto mladá slečna je v príbuzenskom vzťahu so známou piešťanskou triatlonistkou Katkou Drahovskou, ale tipoval by som, že určite. Meno Drahovská tak celkom isto už niečo znamená. Ja len dúfam, že sa Eliške bude dariť, keďže, úprimne, nie som absolútne priaznivec prípravy mladých triatlonistov, ktorí v žiakoch dostávajú evidentne tréningové náklady, ktoré sú iba zmenšeninou tréningov pre dospelých triatlonistov. Ale OK, nechcem im do toho kecať, je to ich vec. Zuzka dnes síce nezabehla výkon, ktorý by mal kohokoľvek dostať “na prdel” (napríklad na totožnej trati a vzdialenosti bežala o 13 sekúnd pomalšie, ako naša Miška), ale zo symbolického hľadiska to muselo byť pre Švejdovku niečo neskutočné. Po dva a pol roku slávila titul oblastnej krosovej šampiónky pod hlavičkou AK Borský Svätý Jur. Toto víťazstvo má neviditeľnú, zato však obrovskú hodnotu

V behu mladších žiačok sa dnes predstavilo aj naše duo Laura Holická a Alica Vavricová. Ich výkony neboli sklamaním, ale tiež sa ukázalo, že ich tréningová morálka je zatiaľ otázna a chýba im systematické poňatie prípravy. Najmä Laura Holická sa v trinástich rokoch už musí rozhodovať, či chce atletiku robiť poriadne alebo iba ako jeden zo svojich koníčkov. Od januára ide do kategórie starších žiačok. Baba však v závere leta na dráhe ukázala svoje kvality a pokiaľ ju nebudú prenasledovať zranenia a rozličné problémy (aktuálne bojuje s boľavým tenzorom fascie latae), na ktorom musí pracovať najmä poctivým domácim cvičením. Ako tá, ktorá v našej ekipe disponuje najslabšou vytrvalosťou (zato však najlepšími rýchlostnými parametrami), sa dnes nestratila a dobehla ôsma medzi mladšími žiačkami. Alica Vavricová potvrdila, že je rodená vytrvalkyňa a jej krásny a lahodný beh lahodil nejednému bežeckému oku. Nemám jej veľmi čo vytknúť, azda tiež iba jej mierne laxný prístup k tréningom. Snažiť sa v ekipe nestačí, treba sa veľmi snažiť a nie je to pre každého. Alica však každopádne dnes ako 2009ka bežala veľmi solídne a dobehla si po piate miesto. V cieli zviedla súboj o štvrté miesto s ďalšou Záhoráčkou Leou Slávikovou z Borského Mikuláša, ktorý tesne prehrala. 

Celkovo sme však dnes mali dôvody na spokojnosť. Budúci týždeň žiadne preteky nemáme a budeme tak ešte celý ďalší týždeň pracovať v aeróbnom cykle. O týždeň sa intenzita tréningov prenesie viac do zmiešaných pásiem, pribudnú strednodobé intervaly a priblížime sa trochu viac kvalite. V tomto móde zotrvá ekipa až zhruba do polovice decembra, potom nastane návrat na dráhu a príprava na halu. O dva týždne si vyskúšame, aký progres sme učinili na krosovom šampionáte stredoslovenskej oblasti v Dudinciach, o ďalšie dva týždne potom čaká ekipu už avizovaný krosový “nároďák” v Dubnici nad Váhom. 

Jakub Valachovič